November 2016, časť prvá - Kjóto

Japonsko som prvýkrát navštívil v novembri 2016 a trochu ma škrelo, že som svoje zážitky len prerozprával a nesnažil sa spraviť ucelený príspevok pre ľudí, s ktorými som sa o svojej ceste osobne nebavil a ktorý tu po mne ostane až pokiaľ servery vydržia.

Nebudem tu chodiť okolo horúcej kaše a rovno poviem, že Japonsko treba navštíviť. Stačí mať vôľu cestovať, čas a peniaze. Nech už sa človeku páči akékoľvek spoznávanie iných krajín a kultúr, ručím za to, že Japonsko je jedinečné a s ničím podobným sa inde na svete nestretnete.

Kiyomizu-dera

Viacerí ľudia sa ma pýtali, prečo práve Japonsko chcem vidieť, čím ma tak fascinuje? Keby ste si mali vybrať jednu krajinu sveta, ktorú chcete navštíviť, ktorá to bude? Som fanúšik japonských komiksov a animovaných filmov a seriálov a obrazy o krajine prezentované v týchto médiách a rôznych cestopisoch ma jednoducho zaujali.

Lampáše po zotmení v Kjóte

Japonsko - krajina kontrastov

Bude to znieť ako otrepané klišé, ale je to naozaj tak. Japonsko je skutočne krajinou kontrastov a rôznych paradoxov. V médiách prezentované ako krajina, kde sa miesi bohatá história s modernou technológiou a áno, tento kontrast je jeden z najsilnejších a badať ho na každom kroku. Pár ďalších kontrastov predstavujú napríklad moderné toalety s vyhrievaním a bidetom versus tradičné čupiace toalety alebo čistota na ulici napriek tomu, že smetné koše sa hľadajú dosť ťažko.

Päť náhodných zaujímavostí na úvod:

1. Japonsko má najtenší toaletný papier na svete

2. Japonsko má najdrahšie banány na svete

3. Japonsko má najviac automatov na nápoje na meter štvorcový na svete

4. Japonsko má najviac druhov tyčinky Kit Kat na svete

5. Japonsko má jeden z najrýchlejších a najlepšie organizovaných dopravných systémov na svete

Toto sú moje postrehy a nemusia sa úplne zhodovať s realitou, ale vo väčšine prípadov to tak skutočne bude :)

Japonská zem mi zhora pripadala ako plávajúca doska na vode, veľmi plochá iba v pozadí jemne badať vyčnievajúcu sa horu Fudži

Prileteli sme teda do Japonska v novembri a ako sa ukázalo, termín to bol naozaj dobrý - veľký počet dní bol slnečný a málo pršalo (v Tokiu síce aj snežilo, ale o tom neskôr). Ideálne obdobie na návštevu je teda jar a jeseň, v lete je veľmi teplo, vlhko a monzúny. Takže na výber máte z kvitnutia čerešní a pestrofarebného jesenného lístia, nám vyšlo to druhé.

Hoci v Japonsku sa po anglicky dá dohovoriť, nie je to zďaleka všade samozrejmosť a preto sa zíde aspoň základná znalosť japončiny alebo kamarát, ktorý tu už bol a po japonsky vie (díki Tome). Ono japonci sa väčšinou tvária, že vám rozumejú, ale sami po anglicky hovoriť moc nechcú. Takže niekedy to išlo aj rukami-nohami.

Kjóto

Náš prvý cieľ cesty bolo Kjóto. Prvá vec, ktorá ma okamžite zaujala bola kjótská vlaková stanica. Najskôr trochu objasnenia - vlakové stanice vo veľkých japonských mestách sú na míle vzdialené bratislavskej hlavnej (radšej si to ani nepredstavujte). Japonské vlakové stanice sú prepojené s obrovskými niekoľko poschodovými nákupnými centrami, pričom súčasťou tej v Kagošime bolo ruské koleso a súčasťou tej v Kjóte bol aj hotel a múzeum. Okrem toho pôsobila dojmom obrovského priestoru a ťažko uveriť, že to je naozaj vlaková stanica (okrem iného). Je to ale logické, lebo vlakové stanice vo veľkých mestách sú miestami, kde sa preženie najviac ľudí a väčšinou sú umiestnené v centre, teda má zmysel spojiť cestovanie s nákupmi a zážitkami nakope. 

Kjóto - hlavná vlaková stanica

Mimochodom, vianočný strom na stanici bol zdobený motívmi stovežatej Prahy. Je to tým, že Praha je jedným so sesterských miest Kjóta a v roku 2016 na počesť 50 rokov sesterstva vyzdobili spodnú časť stromu obrázkami českých kostolíkov a budov.

Veselé Vánoce z Kjóta!

Ubytovaní sme boli v K's house hosteli, pomerne známej sieti ubytovní. A musím povedať, že na hostel je to ubytovanie na úrovni. Čistotu a vybavenosť hodnotím pozitívne, aj cenovo to vyšlo v pohode, takže odporúčam. Šesť ľudí na jednej izbe síce dalo zabrať milovníkom súkromia ako ja, ale treba si predsa zvyknúť na japonský štýl, ktorý znamená využiť každý jeden centimeter voľného priestoru.

K's house hostel Kjóto

Keď zbadáte japonských turistov na Slovensku, vidíte ako si všetko fotia (od pamiatok až po elektrické drôty). A keď som zažil Japonsko na vlastnej koži, začal som ich chápať. Všetko tam proste vyzerá inak a niekedy som mal pocit akoby som sa ocitol na cudzej planéte. Tak som veselo fotil aj ja všetko čo mi prišlo pod ruky. Výsledkom je takmer 3000 fotiek (pozrieť sa dajú tu a tu). Ono všeobecne japonskí turisti sú rozlezení aj po celom Japonsku a v Kjóte ich bolo tiež požehnane.

Kjóto plné turistov

...a školských výletov

Po prehliadke chrámového komplexu Kijomizu-dera (viac info tu) sme sa rozhodli navečerať v ramen podniku (ramen = nudle). Na japonských reštikách je fajn, že vo výklade majú vždy plastové podoby všetkých jedál v jedálničku a vy si tak viete dokonale predstaviť, čo vám naservírujú. Jedlo bolo fajn (taká menej slaná vifonka) a dostali sme k tomu aj navlhčené utierky a čierny čaj, ktorý nám priebežne dolievali. Musím podotknúť, že o turistov sa tu naozaj starajú kráľovsky a správajú úctivo. Čo si o nich skutočne myslia, nechám na uváženie, ale služby robia Japonsku skutočne dobrú reklamu.

Plastové jedlo v ramen reštaurácii vyzerá ako skutočné

Na druhý deň sme navštívili bývalý cisársky palác (nič extra) a Tofukudži chrám s nádhernou scenériou jesenných farieb. Práve toto miesto by som vyzdvihol asi najviac z toho, čo som v Kjóte videl (po vlakovej stanici). Odporúčam teda navštíviť Tofukudži, najmä na jeseň. Nájdete tu krásnu prírodu a staré chrámy (narozdiel od cisárskeho paláca, ktorý pôsobí celkovo nezaujímavým dojmom s veľkými prázdnymi plochami).

Na moste, odkiaľ som tento záber spravil, dali o pár minút tabuľu "zákaz fotenia", keďže fotiaci ľudia blokovali premávku na ňom :)

Podvečer sme dali ešte túru cez zástupy červených torii (bráničky, ktoré vedú k chrámom) na Fušimi Inari, ale to sa mi do kopca už moc nechcelo. Únava ma premohla a úplne hore som to už nedal. 

Pokračovanie v druhej časti - Kóbe.