Máj 2019, časť druhá - Sendai

Sendai je hlavné mesto japonskej prefektúry Mijagi a najväčšie mesto regiónu Tóhoku ('severovýchod') s vyše miliónom obyvateľov. Mesto je tiež známe pod prezívkou "Mesto stromov" a založil ho v roku 1600 Date Masamune - známy japonský daimjó (člen vysokej šlachty spravujúci určité územie). Masamune nosil helmu ozdobenú polmesiacom a tento symbol bol často vidieť na našich potulkách mestom a jeho okolím. Sendai spolu s veľkou časťou prefektúry Mijagi boli 11. marca 2011 zasiahnuté silným zemetrasením a následnou vlnou cunami. 

Záhrady chrámu Rinnó-dži

Sendai na mňa pôsobilo ako príjemné mesto, veľké tak akurát, menej ľudí a turistov ako v Kjóte alebo Tokiu či Nagoji. Stopy po zemetrasení z roku 2011 veľmi vidieť nebolo a všetko fungovalo, ako má. Takisto sme žiadne zemetrasenie počas nášho pobytu nezažili. Ubytovaní sme boli prakticky hneď vedľa hlavnej stanice v hoteli zo siete APA Hotels. Za lokalitu a úroveň hotela sa aj platí a dvoj-izba vyšla  približne na 42 EUR (čo bolo najdrahšie spanie nášho výletu). Izba bola však malinká, vhodná leda tak pre dvoch Japoncov, nie západniarov. V Sendai sme strávili 3 noci a našimi dvoma hlavnými turistickými cieľmi v regióne boli Macušima a Jama-dera.

Macušima ('borovicové ostrovy') je skupina asi 260 menších či väčších ostrovov blízko mesta Sendai. Macušima patrí medzi Tri slávne japonské scenérie, ostatné dve sú Mijadžima pri Hirošime (ktorú sme navštívili v novembri 2016) a Amanohašidate, ktoré snáď navštívime v budúcnosti :). 

Cesta ku chrámu Godaidó

Macušima nás privítala celkom príjemným počasím a ostrovy su zaujímavé. Každý strom je označený a sledujú jeho vývoj. Na niektorých ostrovčekoch sa nachádzajú aj svätyne. Ako prvý sme si prezreli ostrov Ošima s rôznymi pomníkmi vytesanými do skál a malebnými výhľadmi. Ostrov je blízko pevniny a vedie naň typický červený mostík. V minulosti jaskyne na ostrove používali mnísi na meditácie. V prístave sme si potom kúpili lístky na výlet loďou okolo ostrovčekov a bolo to celkom fajn. Niektoré majú naozaj zaujímavé a bizarné útvary (video z Macušimi tu medzi 0:23 a 2:11).

Zenová záhrada chrámu Zuigandži (vo vnútri sa fotiť nemohlo)

Po plavbe loďou sme navštívili jeden z najznámejších zenových chrámov regiónu Tóhoku - Zuigandži. Chrám od roku 1609 užíval Date Masamune. Pred chrámom sa nachádzajú vysoké cédre (borovice) a tiež do kameňa vytesané pomníky a budhistické sochy. Súčasťou chrámu je aj múzeum kde sme si pozreli artefakty z čias Date Masamuneho.

Aj nápojové automaty vás vítajú v Macušime

Jeden z najväčších ostrovov v zálive, dostupný 252 metrov dlhým červeným mostom, je Fukúra-džima. Na ostrove je botanická záhrada, malý chrám, čajovňa so zmrzlinou a ďalšie pekné výhľady. 

Dal by si niekto ustricovú zmrzlinu? (mali aj pizzu)

Daruma - drevené sošky na splnenie prianí

Nakúpili sme zopár suvenírov a pobrali sme sa naspäť do Sendai.

Japonské záhrady

Na druhý deň bola naším cieľom Jama-dera, komplex horských chrámov západne od Sendai. Ešte predtým sme sa však zastavili v japonskej záhrade chrámu Rinnó-dži. 

Sendai idylka

Chrám bol založený v roku 1441 a slúžil ako inak rodinnému klanu Date. V samotnom chráme sme vlastne ani neboli (nie som si istý, či je otvorený verejnosti), hlavný ťahák tu ale sú práve jeho nádherné záhrady. A musím povedať, že toto sú určite najkrajšie japonské záhrady, aké som navštívil.

Trojposchodová pagoda v chráme Rinnó-dži

Bola nedeľa ráno, krásne slnečné počasie, a po záhradách sme sa prechádzali prakticky sami. Jazierko s koi kapríkmi a leknami, kamenné chodníčky, krásne udržiavané kvety, kríky a stromy, kamenné lampáše, mostíky s pagodou v pozadí, no nechceli by ste takú oázu pokoja doma? Kto príde do Sendai, nemal by vynechať toto očarujúce miesto.

100-metrová socha bohyne Kannon stráži Sendai

Jama-dera ('horský chrám') je skupina svätýň a chrámov založených v roku 860 ku ktorým vedie 1000 schodov. Musím povedať, že som sa tých schodov na začiatku dosť obával, ale celkový výstup nebol až taký náročný ako napríklad cesta na vrchol Fušimi-inari v Kjóte. 

Jama-dera a ja

Keďže počasie bolo super, výstup bol pomerne jednoduchý a ponúkal krásne príležitosti na fotky a videá. Cestu hore lemujú vysokánske cédre, kamenné lampáše, zaujímavé skalnaté útvary a rôzne machom obrastené pamätníky či sošky. Z rozhľadne hore je krásny výhľad na celé údolie.

Strašidelná svätyňa Macka Pú (predpokladám venovaná deťom)

Riššakudži brána Njómon

Sošky ochraňujúce deti

Ručne kreslená mapa Jama-dery pred vlakovou stanicou s popisom všetkých zaujímavostí. V angličtine a japončine. Klobúk dole.

Zhrnutie: Sendai a jeho prilahlé oblasti jednoznačne odporúčam navštíviť každému, kto sa chystá do Japonska. Šinkansenom ste tam z Tokia za hodinu a pol. Zo Sendai si potom odskočíte na Macušimu za pol hodinu a do Jama-dery za hodinku. V Sendai sú topka záhrady Rinnó-dži a mesto ponúka aj veľa možností na nákupy, zábavu a stravovanie. Mimochodom, odporúčam výhľad na mesto z terasy budovy AER hneď pri stanici, vstup je zadarmo (len ho musíte nájsť :).

Pokračovanie: Judanaka a Nagano


Komentáre