Máj 2019, časť tretia - Judanaka a Nagano

Judanaka je malé mestečko blízko Nagana známe svojimi horúcimi prameňmi a veľkou atrakciou - snežnými opicami, ktoré sa v týchto prameňoch kúpu. Dostať sa do Judanaky zo Sendai bolo celkom zaujímavé a zahŕňalo 2 šinkanseny s prestupom v Tokiu a potom lokálny 'Monkey Express' vlak z Nagana. Celková vzdialenosť je približne 570 km a dá sa stihnúť najrýchlejšie za 3 hodiny a 30 minút, podľa času odchodu zo Sendai.

Makak japonský

Na stanici v Nagane bolo badať, že sme v olympijskom meste - dejisku 18. zimných olympijských hier. Pred nástupom na Monkey Express sme si kúpili Snow Monkey Pass, ktorý za 3,500 jenov (30 eur) pokryl cestu vlakom z Nagana do Judanaky a späť, cestu busom z Judanaky do Monkey Parku a aj samotné vstupné. 

Nagano - hlavná stanica

Po príchode do Judanaky sme sa rýchlo ubytovali v hoteli Judanaka a nasadli na bus, ktorý nás odviezol blízko k snežným opiciam. Necelé 2 kilometre sme potom ešte prešli pešo lesom (nenáročná a príjemná túra). 

Všetko je vyznačené, ale éčko sa už nezmestilo :)

Džigokudani znamená "Pekelné údolie" a toto pomenovanie si vyslúžilo vďaka vulkanickej aktivite, strmým zrázom a veľmi tuhej a neprajnej zime. Aby ju opice prežili, v noci sa musia k sebe túliť na stromoch a počas dňa sa zohrievajú kúpaním v horúcom prameni.

Gejzír na ceste k opiciam v Pekelnom údolí

Pravidlá pri vstupe boli podobné ako predtým v Beppu, a to opice nechytať, nekŕmiť, nepozerať sa im upriamene do očí (lebo by to mohli považovať za výzvu na súboj) a novinkou bolo nepúšťať drony.

Snežné opice v máji

Keďže ale bolo príjemných 20+ stupňov, opice sa bohužiaľ do horúcej vody nehnali... Náš zážitok teda nebol 100-percentný, na ten treba prísť v zime, hoci sa kúpu aj v chladné jarné dni. Celkovo boli opice mierumilovnejšie a menej besné ako tie v Beppu (viď blog z 2016). Obšmietali sa okolo vody, jedli jablká alebo len tak leňošili. Mláďatá veselo predvádzali zápasnícke chvaty pred turistami. Keďže lepšie je raz vidieť ako 100-krát počuť, pozrite si video z Judanaky a Nagana tu medzi 2:14 a 4:33.

Sedím si pri jazierku a je mi dobre

Chodec po vode

Kuk

Matka s dieťaťom

Makak zamyslený

Cestou z opičieho parku sme sa zastavili omrknúť svätyne Tenkawa, Šibuju a 25-metrovú sochu budhistickej bohyne Kannon ('tá, čo zhora hľadí na utrpenie sveta') strážiaca Judanaku. Zasvätená je svetovému mieru a pri nej stojí aj veľký bronzový zvon, ktorého zvuk má tento mier prinášať. Po ceste sme objavili aj rozkvitnuté sakury.

Svätyňa Tenkawa

Naše spaníčko v hoteli Judanaka - futóny na tatami

Na druhý deň sme sa zastavili aj v samotnom Nagane. Našim cieľom bol komplex chrámu Zenkó-dži, ktorý je jeden z najdôležitejších a najpopulárnejších chrámov v Japonsku. Založený bol už v 7. storočí a dnešné mesto Nagano vlastne vyrástlo okolo neho. V útrobách chrámu sa nachádza aj veľmi vzácna relikvia - prvá socha Buddhu privezená do Japonska. Originál je však pred verejnosťou dobre schovaný a prezentuje sa iba jeho kópia, aj to iba každých šesť rokov.

Brána Sanmon vedúca k chrámu Zenkó-dži


Hlavná sieň budhistického chrámu Zenkó-dži

Pred hlavnou sieňou zvyknú do chrámu vchádzajúci budhistickí veľkňazi dávať požehnanie zhromaždeným ľuďom, čo som v Japonsku videl vôbec prvýkrát a dosť ma to prekvapilo. Dialo sa to mierne chaoticky, kedy si ľudia všimli prichádzajúceho kňaza a rýchlo si kľakli na zem a utvorili rad vedúci ku chrámu. Kňaz potom každého zvlášť požehnal. Vidieť to môžete na mojom videu spomínanom vyššie.

V útrobách chrámu sa nachádza aj úplne tmavá podzemná chodbe, v ktorej sa návštevníci majú pokúsiť nájsť kľúč, respektíve kľučku do raja za (doslova) osvietením. Nám zážitok v tme sprevádzali vrieskajúci školáci :)

Pamätník venovaný deťom s ochrankyňou Kannon

V chrámovom komplexe sa nachádza aj nedávno postavená 3-poschodová pagoda slúžiaca ako múzeum histórie chrámu. Sú v nej vystavené rôzne budhistické sochy a texty. Vstupné je 500 jenov a okrem múzea zahŕňa aj vyššie spomenutú vnútornú sieň hlavného chrámu s podzemnou chodbou.

Mokrý patrón Ďžizó Bosatsu ochraňuje chrám pred požiarmi

Keďže sa blížila búrka, pobrali sme sa smerom k vlakovej stanici Nagano. Z chrámu je to 30 minút pešo centrom mesta. Nagano je známe svojimi jablkami a aj miestne Kit Katy majú jablkovú príchuť, tieto Kit Katy mi ale veľmi nešmakovali :)

Pamiatky zimnej olympiády 1998

Zhrnutie: Nagano sa nachádza necelé 2 hodiny cesty z Tokia. Judanaka potom ďalších 45 minút z Nagana. Snežné opice treba prísť pozrieť v zime, ak sa dá. Judanaka ale určite stojí za jednodňový výlet v hociakom ročnom období. Chrám Zenkó-dži v Nagane dýcha históriou a ponúka spirituálny zážitok. 

Pokračovanie: Nagoja


Komentáre