November 2016, časť ôsma - Tokio 1/2

Tokio - hlavné mesto Japonska, obrovské mravenisko, megalopolis. V samotnom meste o rozlohe 2,200 km2 žije viac ako 13 miliónov ľudí a ak berieme do úvahy oblasť Veľké Tokio (oblasť o rozlohe 13,500 km2, ktorá okrem Tokia zahŕňa aj prímestské časti ako Jokohama alebo Kawasaki), dostaneme sa na číslo 38 miliónov (!) obyvateľov - najviac na svete žijúcich v regióne jedného megamesta. Pre porovnanie, to už je napríklad celkový počet obyvateľov Poľska, to má však rozlohu vyše 20x väčšiu.

Panoráma nekonečného Tokia

Tokio je úžasné mesto, hoci ma na prvý pohľad neočarilo. Keď už cestujete skoro dva týždne po celom Japonsku, tak už ste toho videli naozaj veľa a Tokio mi pripadalo iba ako ďalšie komerčné veľkomesto, podobné napríklad Fukuoke alebo Hirošime. Navyše, tú pravú japonskú atmosféru tu narúšajú západní turisti, ktorých je tu zo všetkých miest čo sme videli, zaručene najviac. A k tomu to bolo jediné mesto, kde som v Japonsku videl bezdomovcov a žobrákov (hoci ich stále bolo neporovnateľne menej ako v európskych mestách). Alebo na platené záchody som tiež narazil iba v Tokiu, doteraz boli všade zadarmo a napriek tomu čisté. A samozrejme, ľudí je všade príliš veľa. Ale keď sa človek preklenie cez týchto pár nedostatkov, zistí že naozaj stojí za to objavovať tu nové veci, ktoré môžu byť na prvý pohľad skryté. A zaujímavých vecí tu je toľko, že hľadať sa dajú aj donekonečna.

Po príchode do Tokia sme sa ubytovali v hoteli Palace Japan v časti Taito, kde sme strávili posledných 5 nocí nášho výletu. Nuž, žiadny palác to rozhodne nebol, izba pre dvoch ktorá by stačila tak pre jednu osobu, mala poschodovú posteľ a rozmery 1,5 x 2,5 m. Čo sa personálu a čistoty týka, všetko bolo ok, ale izby boli naozaj malé a v hoteli bola dosť zima. Dostupnosť do centra bola ale skvelá.

Ubytko ako v ponorke

Tokio bolo v svojej histórii dvakrát takmer zničené. V roku 1923 obrovským zemetrasením a potom počas II. svetovej vojny zápalnými náletmi amerických bombardérov. Na zemetrasenie sme v Tokiu nemuseli dlho čakať, hneď prvú noc resp. v utorok 22. novembra ráno o šiestej sa mi trochu zakymácala posteľ. Trvalo to asi 3-5 sekúnd a najskôr som si myslel, že sa spolubývajúci nado mnou iba prevaľuje. Viac info o tomto zemetrasení tu.

Hlavná vlaková stanica v Tokiu je renovovanou stavbou pôvodnej budovy postavenej v roku 1914 a ovplyvnená západným štýlom pripomína napríklad stanicu v Amsterdame. Napája sa na extenzívnu sieť tokijského metra množstvom dlhých podzemných chodieb.

Tokio - hlavná vlaková stanica

Pár metrov od vlakovej stanice sa nachádza areál cisárskeho paláca. Celková oblasť spolu s priľahlým parkom zaberá takmer 3,5 km2. Samotný palác bol postavený na ruinách starého hradu Edo a viackrát zničený, najmä už spomenutým americkým bombardovaním počas 2. svetovej vojny. Areál paláca je obohnaný vodnými priekopami a vstupné brány sú strážené ochrankou. Oblasť pôsobí ako taký tokijský Central Park, s množstvom bežcov a zelene.

Nidžubaši most a strážna veža Fudžimi-jagura v areáli cisárskeho paláca

Blízko cisárskeho paláca sa nachádza vládna štvrť a budova japonského parlamentu.

Japonský parlament

Počas našej návštevy sme pochopiteľne nevynechali ani Akihabaru - elektronickú štvrť. V obchodoch by sa tu dalo túlať aj týždeň, aj keď na môj štýl je to tu až príliš bláznivé s davmi ľudí a prekrikujúcimi sa predajcami v elektre (to som ešte nevidel :D). Ceny nie sú nejaké úchvatné, myslím že väčšinu vecí, ktoré sa dajú nájsť aj v Európe sú u nás lacnejšie, ale skutočným ťahákom je naozaj obrovský výber.

Star Wars kolekcia v jednom z obchodov v Akihabare

"Na trati Jokohama - Tokio...

...v kamere zasekol sa film." Nie, mne sa našťastie v kamere žiadny film nezasekol, ale pamätníci možno spoznajú hitovku Nogu a Skrúcaného - Dievča z Tokia. Túto pesničku som samozrejme z hlavy nemohol pustiť, keď sme sa viezli vlakom na reálnej trati z Tokia na celodenný výlet do Jokohamy a späť. Mimochodom, práve medzi Jokohamou a Tokiom bola v roku 1892 postavená prvá japonská železničná trať.

Oceľové umelecké dielo pred mrakodrapom Landmark Tower má názov "Moku Moku Waku Waku Yokohama YoYo" (nie, netuším čo to znamená :)

Jokohama sa v minulosti rapídne rozvíjala ako jedno z najvýznamnejších japonských prístavných miest. Bola to práve Jokohama, kde po obmedzení japonskej izolácie v polovici 19. storočia zakotvili lode obchodníkov z celého sveta. Žilo to množstvo prisťahovalcov, najmä Britov a mnoho stavieb má západný štýl.

Časť historického prístavu a Hard Rock Cafe pred Landmark Tower

Výcviková loď námorných kadetov z roku 1930 - Nippon Maru

Dnes je Jokohama moderné mesto s druhou najvyššou budovou v Japonsku - Yokohama Landmark Tower. Tento mrakodrap dosahuje výšku 296 metrov a disponuje druhým najrýchlejším výťahom na svete, ktorý rozhľadňu na 69. poschodí dosiahne za niečo vyše 40 sekúnd, čiže rýchlosť zhruba 12.5 m/s alebo 45 km/h. Výhľad odtiaľ stojí za to.

Štvrť Minato Mirai a do výšky takmer 300 metrov sa týčiaca Yokohama Landmark Tower

Výhľad na "ázijský Dubaj" zo 69. poschodia jokohamského mrakodrapu

Časť mesta, v ktorej sa nachádza Landmark Tower, sa nazýva Minato Mirai 21 a znamená "Prístav budúcnosti 21. (storočia)". Okrem iného obsahuje aj zábavný park s ruským kolesom vysokým 100 metrov (najvyšším na svete svojho času), obrovské obchodné centrum World Porters a neďalekú najväčšiu čínsku štvrť v Japonsku.

Jedna z brán Čínskej štvrte v Jokohame

Vrcholom nášho jokohamského výletu bolo ramen múzeum. Ako som už spomínal v predošlom blogu, ramen je v podstate japonská vifonka a teda sýte vývary s čínskymi rezancami doplnené napríklad bravčovým mäsom, vajcom, morskými riasami, sójovou omáčkou a nakrájaným pórom. Múzeum je veľmi štýlové a v jeho útrobách sa nachádza zrekonštruované Tokio v 50-tych rokoch, ramen reštaurácie, pred ktorými si kúpite lístky z automatov a tie potom vymeníte za ramen v reštaurácii podľa vášho výberu.

Interiér podzemia ramen múzea

Saké bar

Ramen mi tu chutil, ale nie je to moje obľúbené japonské jedlo ani obľúbená polievka (sorry :).

Komurasaki, ramen z oblasti Kumamoto

Hudba k jedeniu ramenu (nie DVD, ktoré vás naučí variť ramen :D)

Víťazom japonských chutí sa pre mňa stáva katsudon, v tesnom závese omurajsu.

Katsudon (jemná bravčovinka na sójovej omáčke alebo vyprážaná s vajcom) som si dal viackrát, bol šťavnatý a s ryžou chutil výborne

Pokračovanie v časti Tokio (2/2)!

Na záver dve malé videjká s jedinečnou atmosférou umelých uličiek Ramen múzea: