 |
Úvodné foto: Posvätná hora Fudži, najvyšší vrch Japonska (3776 m.n.m.)
|
Predchádzajúca časť:
Šizuoka bola naša posledná zastávka pred Tokiom. Mesto je známe svojím zeleným čajom, jahodami a krásnym výhľadom na posvätnú horu Fudži. A práve za týmto výhľadom sme sa vybrali najprv a to na rozhľadňu Nihondaira (308 m.n.m.). V Šizuoke sme sa stretli konečne aj s niekým, kto rozpráva po slovensky - Simona Dvorská (Sewitches), ktorej blog ma inšpiroval napísať vlastný. V Japonsku študovala a rozhodla sa tam žiť, jej blog nájdete
tu, odporúčam.
 |
Účastníci zájazdu a Sewi, náš sprievodca po Šizuoke
|
 |
Omurajsu podruhé |
Keď sme sa dokochali výhľadom na Fudži, dali sme si obed v jednom z miestnych podnikov, vsadil som na omurajsu a opäť ma nesklamalo, aj keď nechutilo tak dobre ako prvýkrát. Z Nihondairy vedie lanovka na kopec Kuno, kde sa nachádza svätyňa Kunozan Tóšógu venovaná šógunovi menom Tokugawa Ieyasu, zakladateľovi Tokugawského šógunátu, ktorý vládol Japonsku v období Edo od roku 1603 do roku 1867. Jeho pozostatky boli najskôr umiestnené do mauzólea v tejto svätyni, neskôr boli prenesené do mesta Nikkó.
 |
Spomínal som, že v Japonsku je veľa schodov? |
 |
Detail strechy s pozlátenými ornamentami |
 |
Cesta do svätyne |
 |
Detail ozdobného reliéfu svätyne |
 |
Barely saké |
 |
Mauzóleum v tvare zvona - pôvodné miesto šógunovho odpočinku |
Jahody v novembri
Pri zostupe z kopca Kuno sme pozdĺž pobrežia videli japonské skleníky resp. fóliovníky, v ktorých sa dokonca aj v tomto čase pestujú jahody (priemerná teplota v Šizuoke v novembri je 15 stupňov Celzia). Kúpiť sa dala aj jahodová zmrzlina z čerstvo natrhaných jahôd. Pre zaujímavosť, jahody rastú v špeciálnych kamenných stenách pripomínajúcich schodíky, čím sa dosiahne, že každá jahoda dostane maximum slnečného svetla a teplo z kameňa pomáha jahodám rásť.
 |
Šizuoka - pobrežie a jahodové farmy v skleníkoch |
 |
I-či-go |
Späť v meste sme si večer pozreli až gýčovito vyzdobené centrum vianočnými svetielkami a farebnú fontánu s vodotryskami. Potom sme zasadli do pravého japonského baru a objednávali si pomocou elektronického jedálneho lístka - v podobe tabletu. Je to trochu ako objednávať online, máte prehľad o minutých peniazoch, objednaných jedlách a nápojoch, ku ktorým sú aj obrázky, zvolíte si jazyk, no prosto ďalší z japonských výdobytkov, ktorý by sa zišiel aj u nás. Tí odvážnejší z nás ešte zašli po bare na karaoke, ale na to ma nenahovoria :)
Na druhý deň sme si prezreli Sunpudžo park v centre mesta a navštívili komplex svätýň Šizuoka Sengen. Komplex pozostáva z troch svätýň: Kambe, Sengen a Ohtošimioja. Tieto svätyne sú bohato zdobené s peknými detailmi drevených rezieb, podobne ako svätyňa Kunozan Tošogu. Ako zvyčajne, aj tu sa motali školské výlety v rôznofarebných čiapkach na hlave podľa triedy.
Rozlúčili sme sa so Sewi a čakalo nás už len posledné mesto nášho výletu - Tokio.
Na záver jedno náhodné videjko, ktoré sa mi sem zmestilo - Japonské koi kapry sú hladné.
Komentáre
Zverejnenie komentára