November 2016, časť šiesta - Hirošima

Úvodné foto: Hirošima po výbuchu

Predchádzajúca časť:

November 2016, časť piata - Beppu

Hirošima, pondelok 6. augusta 1945, 8:15 ráno. Vo výške približne 580 metrov vo vzduchu exploduje atómová bomba zhodená z amerického bombardéra a okamžite zanechá po sebe asi 70,000 mŕtvych (tretina obyvateľov mesta v danom roku). Do konca roka následkami ožiarenia zomiera ďalších približne 80,000 ľudí. Tí, čo prežili, opisovali oslepujúci záblesk a potom obrovskú tlakovú vlnu.

Vyše 70 % budov v okolí 12 km2 je úplne zničených. Niektoré pevnejšie betónové budovy postavené za účelom odolať zemetraseniam neskolabovali napriek tomu, že boli blízko epicentra výbuchu. Jednou z takýchto budov bol aj Hirošimský prefekturálny palác pre podporu priemyslu. Táto ikonická budova navrhnutá českým architektom Janom Letzelom dnes slúži ako memento atómovej bomby a pamätník mieru.

Hirošimský pamätník mieru - Kupola atómovej bomby

V hirošimskom múzeu sme mali možnosť vidieť okrem iného hrôzostrašné diorámy popálených ľudí kráčajúcich s rukami pred sebou, maketu zničeného mesta s určením presného miesta výbuchu a množstvo zdeformovaných vecí.

Epicentrum výbuchu a T-čkový most Aioi, hlavný cieľ

Bol to samozrejme dosť silný zážitok, keď si predstavím aké to asi muselo byť v ten horúci letný deň, ktorý sa doslova premenil na peklo. Spálení ľudia prosiaci o vodu, ale prišiel iba čierny dážď z prachu atómového hríba. 

Václav Havel v múzeu v múzeu atómového výbuchu

V parku mieru sa nachádza pamätník venovaný dievčatku Sadako, ktoré zomieralo na následky ožiarenia a v nádeji na vyliečenie robila z papiera origami žeriavy. Tieto sa neskôr stali symbolom nádeje a mieru. Okolo pamätníka sú ich tisíce z celého sveta v rôznych obrazcoch a farbách.

Origami Obama

Mimochodom, Hirošima nie je Černobyľ a dnes tu žije vyše milión ľudí. Mesto je úplne bezpečné, bez zvýšených úrovní rádioaktivity. Odporúčam ju teda navštíviť kvôli histórii, kedy si človek uvedomí aký dôležitý je mier a aké strašné následky majú atómové zbrane. A tiež kvôli blízkemu ostrovu Icukušima, kde človek tento mier môže nájsť.

Japonská viera

Dominantnými náboženstvami sú budhizmus a šintoizmus, pričom typické pre mnoho Japoncov je, že vyznávajú obe náboženstvá súčasne a tie sa tak prelínajú. Budhizmus prišiel do Japonska v 6. storočí z Kórey a po počiatočných prekážkach sa neskôr ujal na väčšine územia. Šintoizmus má korene oveľa hlbšie, datuje sa až do praveku a pramení z úcty k prírodným silám. Neskôr sa vyvinulo na uctievanie rôznych foriem božstva (kami). Niektoré božstvá sú miestne, iné celonárodné. K božstvám sa modlí v svätyniach, ku ktorým ako spirituálny prechod slúžia brány torii. Jedna z najpozoruhodnejších takýchto bráničiek sa nachádza pred chrámom na ostrove Icukušima (tiež známym ako Mijadžima - ostrov svätýň). Ostrov je vzdialený asi 20 kilometrov od Hirošimy a po polhodinovej jazde vlakom sme sa naň dostali za cca 20 minút trajektom. 

"Plávajúca" brána torii pred svätyňou Icukušima

Práve toto miesto mi s odstupom času asi najviac predstavuje to najkrajšie, čo som v Japonsku videl. Pred naším príchodom a počas plavby trajektom bolo ešte zamračené, ale keď sme sa prišli na samotný ostrov, vyšlo slnko a naskytli sa nám nádherné scenérie. Napriek množstvu turistov z ostrova sála pokoj a mier, čo ešte umocnil pohľad na všadeprítomné srnky odpočívajúce v žiari lúčov jesenného slnka. Na turistov sú úplne zvyknuté, motajú sa medzi nimi a ľudia sa s nimi nadšene fotia.

Srnky vegetia

Pobrežie Icukušimy, cesta z prístavu do chrámu

Jedno z najfotografovanejších miest v Japonsku

Samotný chrámový komplex, zapísaný do Zoznamu svetového dedičstva UNESCO, je veľmi zaujímavý. Postavený prakticky na móle poskytuje odlišný pohľad pri prílive a odlive. Keď sme prišli bol príliv a keď sme odchádzali, dalo sa prejsť po súši až k veľkej torii bráne. K nej mimochodom ľudí dokonca vozili na malých člnoch.

Svätyňa Icukušima a Veľká torii

Po prehliadke chrámu sme sa vybrali na posvätnú horu Misen, ku ktorej vedú lanovky alebo pešia turistika. Išiel som lanovkami, aj keď z hornej stanice Šisi-iva je to ešte na vrch kopca slušná prechádzka.

Prvá lanovka...

...a druhá lanovka

Vrch Misen má 535 metrov nad morom a je z neho pekný výhľad na okolité ostrovy. V sieni posvätného ohňa Reikado pod vrchom Misen horí plameň, ktorý bol použitý aj na zapálenie večného plameňa v Hirošimskom parku mieru v roku 1964. 

Budhistické ikony pod vrchom Misen

Stanica lanovky a rozhľadňa Šiši-iva z vrchu Misen

Ema tabuľky so želaniami v stanici lanovky Šiši-iva

Mijadžima je jedinečný, až spirituálny zážitok a miesto, ktoré by nemal vynechať žiadny turista, ktorý sa vyberie do Japonska.

Vo videu: Romantika - potôčik, vodopád a červené jesenné lístie. 

Pokračovanie v siedmej časti - Shizuoka.