Fukuoka nám otvorila bránu na Kjúšú, najjužnejší zo štyroch hlavných japonských ostrovov s príjemným podnebím. V Hakate, centrálnej časti Fukuoky, sme spali dve noci v hoteli a po poschodovej posteli na hosteli v Kjóte a tradičnom spaní na zemi v Kóbe to bol celkom luxus. Kúpeľňa pôsobila ako sériovo vyrobená z jedného kusu plastu s vaňou spojenou s umývadlom aj podlahou. Japonské moderné WC poskytovalo rôzne funkcie, ale najlepšia bola vyhrievaná misa :). Na vybavenie japonských kúpeľní v našich ubytovaniach sa všeobecne sťažovať nemôžem - nikde nechýbal šampón, kondicionér, sprchový gél a tekuté mydlo na ruky a na tvár. V hoteloch nám dali aj zubné kefky a pasty. Všade bolo čisto, Japonci si na čistote na ubytovniach ale aj na ulici dajú záležať.
 |
| Typické vybavenie hotelovej kúpeľne |
 |
| Tak takto vyzerá ovládanie japonskej modernej toalety (nie, neskúšal som nič z toho :)) |
Pre zaujímavosť - pár dní pred naším príjazdom do Hakaty sa prepadla cesta (viac info
tu) asi 500 metrov od nášho hotela. Vraví sa, že dôvodom mohli byť práce na predĺžení neďalekej linky metra a všeobecne podmytá pôda. Japonci ju dokázali opraviť za dva dni a cestu sprístupnili po týždni od prepadnutia. Keď sme sa tam boli pozrieť, videli sme iba modrú plachtu a pár strojov.
Samostatnou kapitolou, o ktorej som sa ešte nezmienil je japonská televízia. Treba si uvedomiť, že je, mierne povedané, svojská. Obsah TV programov tvoria väčšinou reality šou, kde miestne celebrity reagujú na všeličo možné a ich neustále afektované "ooooooh" a "heeeeee" mi už časom naozaj liezlo na nervy.
 |
| "Tak čo to dnes dávajú v telke?" |
Japonské tradície
Počas nášho pobytu vo Fukuoke sme sa vybrali na celodenný výlet do neďalekého mestečka Dazaifu, s viac ako tisícročnou históriou. Dazaifu pôsobilo kľudným dojmom (úplný opak Hakaty) a bola to príjemná zmena po predošlých hektických dňoch. Prechádzať sa takýmto pravým japonským mestečkom mimo turistického ruchu bol pre mňa jeden z najväčších zážitkov.
Zamierili sme si to do Tenman-gú, starobylého chrámu z roku 905 zasväteného Tendžinovi, bohovi vzdelávania. V chráme sa to už hmýrilo ľuďmi, keďže sme boli svedkami takzvaného "7-5-3" festivalu, ktorý sa koná každý rok 15. novembra. Jedná sa o slávnosť kedy sa 3 a 7 ročné dievčatá a 3 a 5 roční chlapci s rodičmi prichádzajú modliť do svätyne za svoju zdravie a bezpečnosť. Je to kvôli tomu, že Japonci veria, že deti v tomto veku sú vystavení nešťastiu a potrebujú božskú ochranu.
 |
| Na ceste do Tenman-gú |
Chrám a priľahlý areál s jazierkom s pestrofarebnými koi kapríkmi a typickým japonským mostíkom určite stojí za prehliadku.
 |
| Ema (drevené doštičky s modlitbami), ktoré Japonci zavesia pri svätyni |
Našou ďalšou zastávkou bol chrám Kanzeon-dži, ktorý bol v minulosti najdôležitejší budhistický chrám v celom Kjúšu. Chrám a okolie pôsobili ako cesta do minulosti, veľmi zachovalé a pokojné miesto, ideálne na meditácie.
 |
| Starobylý budhistický chrám Kanzeon-dži |
Cestou späť na vlakovú zastávku sme míňali aj typické ryžové polia a prechádzali sme okolo školy, z ktorej akurát vychádzal húf detí. Keď nás videli, každé decko sa nám zdravilo polámaným "Hello" a civeli na nás ako na nejaké celebrity, no bol to naozaj bizarný zážitok. V ten moment sme pre nich museli byť najväčšia atrakcia v okolí (mám pocit, že západniara sme v celom meste nestretli). Pár odvážnejších dievčat sa s nami dokonca dalo do rozhovoru, ale myslím že keď sme spomenuli Slovakia resp. Czechoslovakia, tak im napadol iba Dvořák :)
 |
| Ryžové polia v Dazaifu |
Na hoteli sme mali objednané aj raňajky. Japonci normálne jedia na raňajky aj polievku a ryžu (nabrať sa dala v dvoch skupenstvách - rozvarená a nerozvarená). Dalo sa z toho celkom najesť, keďže ryža je sýta a chutila výborne hocikde v Japonsku sme boli. Čo je jedna z vecí, ktorá mi teraz chýba, lebo tú pravú japonskú ryžu tu ťažko zoženiem :)
 |
| Japonské raňajky: ryba, ryža, vývar, tofu rôzne zeleniny a riasy |
A teraz k japonským Kit-Katom. Ako som už spomínal v úvode, Japonci majú najviac druhov tejto sladkej tyčinky na svete. Konkrétne to bude až okolo 300 príchutí a regionálnych druhov. "Kitto Kattsu" totiž v japončine znamená čosi ako "istý víťaz" alebo "určite vyhráš" a tým pádom sa táto tyčinka spájala s prianím úspechu najmä pre študentov pri skúškach (na obale je dokonca miesto na napísanie odkazu). A keďže som vyššie spomínal drevené doštičky s modlitbami a želaniami v chrámoch, viete si predstaviť ako nedajú Japonci dopustiť na podobné medailóny šťastia. Mimochodom, Kit-Kat príchute zahŕňajú napríklad: saké, zelený čaj (moja obľúbená), jahoda, wasabi, jablko, čerešňa, melón, kukurica, banán, sójová omáčka alebo tekvica.
 |
| Japonské Kit Katy s príchuťou saké, sladkých zemiakov a jahôd |
 |
| Vianočná príchuť maslovej sušienky, podľa návodu sa tyčinka mala chvíľu opiecť v rúre a výsledkom mal byť jemný krust na vrchu, ale dopadlo to tak že som to tam nechal pridlho... |
Druhý deň v Hakate som sa bol ešte pred naším odchodom poobzerať po obchodoch. Nemusím asi dvakrát zdôrazňovať, že hlavná stanica ako to tradične býva, ukrýva v sebe obrovské niekoľko-poschodové obchodné centrum. Na námestí pred stanicou začali vyrastať vianočné trhy na európsky štýl a pomerne gýčovitá výzdoba. Ešte na dôkaz organizovanosti Japoncov prikladám fotky ako čakajú na taxík pred stanicou.
 |
| Pasažieri čakajúci v rade na taxíky |
 |
| Taxíky čakajúce v rade na pasažierov |
Na záver ešte video zo svätyne chrámu Tenman-gú z modlenia za šťastie detí.
Komentáre
Zverejnenie komentára