Tokio je vo väčšine prípadov vstupnou bránou - prvé miesto, ktoré návštevník Japonska uvidí a takisto to posledné, keď sa s Japonskom lúči. Tu sa utvárajú vaše prvé dojmy a zážitky a formujú sa názory. V mojom prípade to bolo od centra Tokia 60 km vzdialené letisko Narita, kde som v novembri 2016 prvýkrát mohol porovnať svoje predstavy a očakávania s realitou. Japonské písmo, japonské záchody, japonské automaty, japonské vlaky, japonské davy... Ako som spomínal vo svojom úplne prvom blogu, z lietadla mi Japonsko pripadalo ako veľká plávajúca doska na mori. Aby som sa poopravil, toto platí skôr pre región Kantó.
 |
| Päť-poschodová pagoda v Asakusa chráme Sensó-dži so Skytree v pozadí |
Región Kantó tvorí megalopolis Tokio a jeho širšie okolie. Žije tu viac ako 42 miliónov ľudí, čo je približne 1/3 obyvateľov celého Japonska. Význam regiónu Kantó vzrástol najmä počas obdobia Edo (1603-1867). Počas panovania šógunátu Tokugawa sa mocenské centrum krajiny presunulo z Kjóta v regióne Kansai do Eda - dnešného Tokia. Slovo "tó-kyó" znamená "východné hlavné mesto" a tento názov sa začal používat od roku 1868, kedy sa moc v krajine oficiálne vrátila cisárovi, ktorý sa presťahoval z Kjóta do Tokia.
 |
| Chrám Bentendo na jazere Šinobazu v štvrti Ueno |
Naším posledným ubytovaním v Japonsku bol Space Hostel Tokyo a vyšlo nás to v prepočte asi na 27 EUR na noc. Typický hostel s cudzincami so všetkých kútov sveta pripomínal K's House v Kjóte z úplne prvého výletu. Hostel bol iba 5 minút chôdze od stanice metra (Iriya Station) a 12 minút od vlakovej stanice (Uguisudani Station). V mestskej časti Taito sme už boli ubytovaní aj v roku 2016, na jej severe v Hoteli Palace Japan. Je to dobrá východisková pozícia najmä kvôli blízkosti štvrtí Ueno (kde sa dá nastúpiť na rýchlovlak šinkansen či Narita express na letisko) a Asakusa (najrušnejšia starobylá štvrť v Tokiu).
 |
| Bol to burger iný: 2 eurá za lunchmeat s vajcom v ryžovej "žemli" (celkom zasýtilo) |
Štvrť Ueno je známa svojím parkom, zoo a múzeami. V novembri 2016 sme navštívili Tokijské národné múzeum a galériu. Okrem nich je tu ešte napríklad Múzeum vedy a techniky alebo Múzeum západného umenia. Tentokrát sme navštívili zoo, v ktorej môžete vidieť pomerne široké spektrum zvierat (maskotom sú pandy, na tie si ale musíte vystáť v hodinovom rade). Táto zoo je vôbec najstaršou v Japonsku a založená bola v roku 1882. V Ueno parku sa nachádza aj socha Takamoriho Saigó - posledného pravého samuraja (áno, jeho životom sa inšpiroval aj film).
Aby som sa trochu vrátil k odpadkom a smetným nádobám - v Japonsku sú smetné koše na ulici pomernou raritou. Aby ste ich mohli využiť, musíte vedieť kde ich hľadať. Veľmi často sú pri automatoch na nápoje, potom pri obchodoch, na vlakových či autobusových staniciach alebo miestach, kde sa zhromažďuje veľa ľudí naraz. Japonci rozdeľujú odpad na: separovateľný (noviny, PET fľaše, batérie...), spáliteľný (kuchynský odpad, zamastené papiere...) a nespáliteľný (plasty, kovy...). Nespáliteľné odpadky často končia ako stavebný materiál pre umelé ostrovy, ktoré vznikajú v Tokijskom zálive.
 |
| Princ Akihito - prvý prezident Japonského červeného kríža (socha v parku Ueno) |
Ieasu Tokugawa bol jedným z troch najväčších zjednotiteľov Japonska a zakladateľ šógunátu Tokugawa, ktorý vládol počas obdobia Edo. V parku Ueno sa nachádza jedna zo svätýň Tóšó-gú, ktoré sú mu zasvätené. Dokončená v roku 1651, prežila mnohé nepokoje a prírodné katastrofy až dodnes. Cestu k nej lemuje 200 kamenných a medených lampášov, ktoré svätyni darovali feudálni páni zo všetkých kútov Japonska na znak úcty k šógunovi. Samotná svätyňa má pozlátený exteriér a bohatú výzdobu plnú vyrezávaných ornamentov drakov, vtákov či kvetín. Bránu k nej postavenú v čínskom štýle zdobia draci, ktorí sa podľa legendy chodia každú noc napiť do neďalekého rybníka Šinobazu. Tú najstaršiu Tóšó-gú svätyňu sme navštívili pri predchádzajúcom výlete v novembri 2016 v Šizuoke a zdobením si celkom konkurujú (aj keď nie je pozlátená :). Najznámejšia Tóšó-gú svätyňa sa nachádza v meste Nikkó, kam sa dúfam pozriem pri svojej budúcej návšteve Japonska.
 |
 |
 |
Štvrte Ueno a Asakusa spojila v roku 1927 vôbec prvá linka metra v celej Ázii. Podľa legendy počiatky chrámu Sensó-dži siahajú do roku 628, keď dvaja bratia rybári vylovili z rieky Sumida zlatú sošku bohyňe Kannon. Chrám bol potom postavený v roku 645, čo ho robí najstarším chrámom v Tokiu. Na ochranu pred požiarmi sú strechy chrámu vystužené titániom. K chrámu vedie rušná ulica Nakamise-dóri, ktorá je dlhá 250 metrov a môžete tu nájsť vyše 80 rôznych obchodov s jedlom, suvenírmi, hračkami, sladkosťami či drobnosťami od výmyslu sveta (lampióny, zvonkohry, masky, vejáre, paličky... ja som tu kúpil magnetky :). Na začiatku ulice stojí brána Kaminarimon s obrovským lampášom (700 kg!) a sochami bohov hromu (Raidžin) a vetra (Fudžin).
 |
| Asakusa, Sensó-dži - brána Hózómon a 5-poschodová pagoda |
Pred vstupom do samotného chrámu stojí druhá brána - Hózómon, ktorá ukrýva v sebe rôzne cennosti a relikvie. Na bráne sa takisto nachádzajú aj dve 400-kilogramové slamené sandále waradži. Pred chrámom stojí veľká bronzová misa, z ktorej sa vanie kúdeľ dymu z kadidla. Tento "dych bohov" slúži na očistu a má vraj liečiace účinky. Pokiaľ sa obrníte dostatočnou trpezlivosťou pred nekonečnými davmi turistov, Sensó-dži je povinná jazda pre každého návštevníka Tokia.
Sayonara, Japan
Akihabara Electric Town leží 1,5 km južne od Uena a je miestom pre každého fanúšika anime a mangy, videohier, cosplayov a maid caffees. V širokej ponuke komiksov, arkád či anime figúrok a hudobných CD sa dá stratiť naozaj veľa času. Pripravte sa však na stiesnené priestory a veľa ľudí. Takisto tu možno nájsť špeciálny kútik s veľmi zvláštnymi automatmi, napríklad s medvedím či tulením curry z Hokkaida, chlebom a muffinom v konzerve, hmyzom (umelým aj živým) a tajomnými krabicami zabalenými v papieroch so strašidelnými príbehmi.
 |
| Akihabara |
Ako som spomínal už v predošlých blogoch, Japonci nemajú zábrany v produkovaní vecí, jedál a nápojov, ktoré nám môžu pripadať čudné. Keďže Japonci sú blázni do zbierania vecí, Akihabara je plná takzvaných "gačapon". Gačapon sú automaty, ktoré obsahujú rôzne "zberateľské predmety" a fungujú tak, že vhodíte mince (najčastejšie 200-600 jenov), potočíte tlačidlom a vypadne vám ľubovoľný predmet z obrázku na mašine v oválnom umelohmotnom obale. Je to čosi ako kinderko bez čokolády. Okrem postavičiek z rôznych anime sú tu napríklad semafory, toalety, funkčné zvončeky, fény, dáždniky, tabule s nápismi staníc a veci, ktoré sa ťažko popisujú... proste fantázii sa medze nekladú.
 |
| Bol to hot-dog iný: Smažené nudle so sójovkou v žemli za euro aj nejaké drobné |
Šindžuku je štvrť, kde sa okrem iného nachádza najrušnejšia vlaková stanica na svete. V Shinjuku Station sa denne premelie viac ako 3,6 milióna ľudí. Celý komplex stanice aj s podzemím má 200 východov. Na západ od Shinjuku Station kraľujú mrakodrapy, napr. 243 m vysoká Tokijská metropolitná radnica (najvyššia radnica na svete) alebo 235 m vysoká Shinjuku Park Tower. Spolu so Shinjuku Central Parkom to tak trochu pripomína japonský New York. Naproti tomu, na východ od Shinjuku Station sú štvrte ako Kabukičó (tokijský red light district) alebo Golden Gai (200 malých barov natlačených na sebe), ktoré ponúkajú čulý nočný život s veľkým počtom zábavných podnikov, barov a reštaurácií.
 |
| Godzilla na streche Toho Cinemas v štvrti Šindžuku |
Názov Kabukičó pochádza zo slov "kabuki" (jedna z troch tradičných foriem japonského divadla) a "čó" (mesto, štvrť). Veľa divadiel kabuki tu ale nenájdete. Namiesto toho je tu nespočetné množstvo barov, krčiem, tematických reštaurácií (Robot Restaurant, Tuna Demolition Show...) a podnikov orientujúcich sa na dospelú klientelu. Izakaya je v podstate typ japonskej reštaurácie, ktorá sa rovnako ako na jedlo špecializuje na alkohol. My sme sa rozhodli vyskúšať atmosféru siete Hanbey, ktorá sa špecializuje na éru Šówa (1926-1989, v podstate japonské retro).
Celý interiér reštaurácie bol teda zariadený v retro štýle Šówa, čo nás (spolu s alkoholom) prenieslo do minulosti. Staré plagáty na stenách, retro hračky, stará televízia hrajúca v pozadí dotvárali naozaj unikátnu atmosféru. Pili sme horúce saké a k tomu jedli rôzne typy "finger food" ako napr. kuracie kúsky na špajdli, zelené solené sójové bôby (edamame) a kapustu, ktorá bola z nejakého dôvodu "all you can eat" (myslím, že mala povzbudiť chuť do jedla alebo pitia). Reštaurácia bola absolútne natrieskaná, hlučná a zafajčená, takže ak plánujete niečo podobné, buďte pripravení.
 |
| Pri vstupe do záhrad vás privíta tento fešák (sošky "shachi" sa umiestňujú na strechy budov či brán na ochranu pred ohňom, viď Nagoja blog) zo zničenej pôvodnej vnútornej veľkej brány |
Jedno z posledných miest, ktoré sme v Tokiu navštívili, boli Východné záhrady cisárskeho paláca, ktoré sa nachádzajú priamo v centre Tokia hneď vedľa samotného sídla cisára (najbližšia zastávka je Otemači Station). Vstup do záhrad je zadarmo, ale strážnici pred bránou vám skontrolujú batožinu. Vo vnútri môžete obdivovať miesto, kde stál pôvodný hrad Edo (resp. kopu kameňov), kvetinové záhony, zástupy stromov a bambusov z každého kúta Japonska, jazierka s ryžovými políčkami, staré kamenné lampáše či strážne vežičky. V areáli sa nachádza aj koncertná sieň Tókagakudó (doslova "Hudobná hala kvitnutia broskýň"), ktorá bola postavená pre princeznú Nagako (ženu cisára Šówa - Hirohita) a túto 8-uholníkovú budovu zdobia farebné mozaiky.
Tokio si môžete pozrieť aj v mojom videu od 1:59 po koniec.
Zhrnutie: Jednou vetou - Tokio je unikátny megalopolis s kopou ľudí a mnohými zaujímavými zákutiami, ktoré možno spoznávať veľmi dlho. Aby som to rozvinul, pokiaľ sa prelúskate cez počiatočné šoky z obrovských davov, Tokio sa vám postupne otvára a vy môžete spoznávať jeho rozmanitosť. Od starobylých chrámov a svätýň, cez obrovské nákupné centrá, prekvapivo veľké parky, vysokánske mrakodrapy po neónmi zaliate ulice zábavných dištriktov. Popri tom tu nájdete aj obchody alebo miesta zastupujúce všetky kúty Japonska a bohatú ponuku denných výletov mimo rušného mesta (Nikkó, Enošima, Kamakura alebo Hakone).
Na úplný záver pridám pár tipov pred cestou do Japonska:
1. Zaobstarajte si JR pass, čo je časový lístok na 99% vlakov obsluhovaných Japan Rail po celom Japonsku. Na výber máte z variantov 7, 14 a 21 dní platnosti lístka. Kúpte si rovno aj SIM kartu na dáta aby ste boli hneď po prílete napojený. JR pass spolu so SIM kartou môžete kúpiť napríklad tu. Pokiaľ idete len do Tokia alebo špecifickej oblasti (napr. Tóhoku), kúpte si regionálny pass. Pokiaľ ste iba v Tokiu a plánujete cestovať výlučne metrom, tak sa JR pass neoplatí.
2. Zameňte si dostatok yenov dopredu, Japonsko síce napreduje v bezhotovostnom styku, stále je však veľa miest kde využijete iba mince a bankovky.
3. Správajte sa slušne, Japonci netolerujú hlučnosť v prostriedkoch hromadnej dopravy či hádzanie odpadkov na zem alebo predbiehanie sa. Ako som spomínal, odpadkové koše často na ulici nenájdete (treba hľadať automaty) a budete nútení si odpadky brať so sebou pokiaľ na kôš nenatrafíte.
4. Asi nemusím spomínať, že znalosť angličtiny je povinnosť pri medzinárodnom cestovaní. Pri Japonsku sa síce nedohovoríte angličtinou všade, pomôže vám ale na miestach s veľa turistami (vlakové nádražia, pamätihodnosti či obchody). Mnohé reštaurácie majú anglické menu, aj keď môže mať trochu skomolené názvy. Plus Japonci prebrali mnohé slova z angličtiny a trochu si ich pojaponštili, znejú však stále veľmi podobne (napr. cake-kéki, bus-basu, toilet-toire...). Na škodu nepadne naučiť sa aspoň základné japonské frázy.
5. Využívajte Google Maps. Japonsko je mimoriadne dôsledne zmapovaná krajina a Google Maps vám pomôže nájsť správnu cestu či správny spoj. Vlaky nezvyknú meškať. Po vypršaní JR pasu si kúpte na stanici predplatenú kartu (IC card), ktorou môžete platiť metro, skrinky na batožinu ale aj v automatoch či vo večierkach.
6. Plánujte dopredu. Urobte si v dostatočnom predstihu podrobný itinerár na každý deň s predpokladanými výdavkami. Pri každom z dvoch výletov ma letenka + JR pass so SIM kartou vyšli na 1,000 EUR, ubytovanie (mix hotelov a hostelov) na 17 dní tiež na zhruba 600 EUR a strava a vreckové ďalších 600 EUR. Takže ak plánujete podobne dlhý výlet po celom Japonsku, pripravte si minimálne 2,500 EUR.
7. V Japonsku nájdete verejné WC na každom rohu, najmä na staniciach, v obchodných centrách či v parkoch. Sledujte piktogramy s modrým a červeným panáčikom V 90% prípadov sú čisté a zadarmo (iba v rušných tokijských častiach ako Šibuja a Šindžuku som videl platené WC). Hoci staršie toalety môžu byť na turecký spôsob, novšie majú vyhrievané misy.
8. Dopredu sa pripravte psychicky na obrovské davy ľudí a stiesnené priestory. Nič pre klaustrofobikov. Samozrejme záleží na tom kam a kedy idete. V hoteloch čakajte väčšinou menšie ako štandardné izby u nás.
9. Dopredu sa fyzicky pripravte na schody. Japonci stavajú budovy kvôli nedostatku miesta na menších priestoroch skôr do výšky ako do šírky. Takisto svätyne a chrámy či hrady sú často na kopcoch.
10. Využívajte japonské convenience stores - konbini (7-Eleven, FamilyMart, Lawson), po našom asi "obchody so zmiešaným tovarom". Sú na každom rohu, často otvorené 24 hodín denne a okrem potravín v nich môžete nájsť drogériu či potrebné drobnosti (dáždniky, zámky, lepiacu pásku...). Takisto si v nich môžete kúpiť teplé jedlá (kura, kroketky...) alebo balené jedlá, ktoré vám zohrejú v mikrovlnke, skopírovať dokumenty či vybrať peniaze z bankomatu.
 |
| Vidíme sa v Tokiu 2020... ibaže by nie |
Komentáre
Zverejnenie komentára