Kjóto časť 2/2
 |
| Záhrada Šósei-en s Kyoto Tower v pozadí |
Región Kansai zahŕňa mestá ako Kjóto, Osaka, Kóbe, Himedži, Nara či najväčšie sladkovodné jazero v Japonsku - Biwa. Slovo "kansai" znamená "na západ od hraničných kontrol (mýtnych brán)". Mýtne brány súvisia s historickými obrannými pevnosťami na ceste medzi západom a východom Japonska. Do kontrastu s regiónom Kansai sa stavia región Kantó ("na východ od hraničných kontrol"), kam patrí Tokio a jeho okolie. Regióny Kansai a Kantó sa odlišujú napríklad v hovorenom dialekte, ale aj protikladoch ľudských pováh - zatiaľ čo ľudia z Kantó sú rezervovaní, ľudía z Kansai sú naopak viac otvorení so špecifickým zmyslom pre humor. Kansai je historické centrum Japonska a kolíska japonskej kultúry, čo dokazuje aj mesto Nara (spomínané v predošlom blogu) a samozrejme Kjóto.
 |
| Bizár v japoskom obchoďáku č.1: Keď v elektre nájdete drevené kladivá na nohy |
Pamiatky Kjóta su jednými z najstarších v Japonsku a počas II. svetovej vojny vo veľkej miere unikli americkému bombardovaniu. Snáď najikonickejšou z nich je svätyňa Fušimi Inari a jej tisíc červených torii bráničiek. Inari je božstvom ryže, poľnohospodárstva ale aj obchodu a množstvo bráničiek bolo venovaných rôznymi firmami a obchodníkmi ako vďaku za úspech v podnikaní. Okrem torii zaujmú aj všadeprítomné sošky líšiek strážiacich svätyňu. Líšky sú považované za poslov bohov a v tlame často držia kľúč od sýpky na ryžu v súlade s božstvom Inari.
Svätyňa Fušimi Inari je dostupná z Kyoto Station za 5 minút a cesta na vrchol hory Inari (233 m.n.m.) by mala zabrať 40 minút (2 km). Ako som ale sám na sebe pocítil pri mojej prvej návšteve Japonska v novembri 2016, táto túra je ťažšia ako sa na prvý pohľad zdá a vtedy som to asi v polovici vzdal. Možno to je aj tým, že sme tam išli po náročnom prechodenom dni - a to sa stalo aj teraz. Avšak moje odhodlanie odčiniť predošlý neúspech bolo väčšie ako únava. Tentokrát to po namáhavej hodinke plnej schodov a fučania vyšlo.
 |
| Na vrchole |
Menším problémom bolo, že kým sme vyšli na vrchol už sa zotmelo. Cesta dolu bola teda zaujímavá až priam strašidelná. Turistov bolo málo a lampy na niektorých miestach blikali ako z hororu. Navyše, ciest je tu viacero a značenie nie najlepšie, tak sa mi stalo že som zle odbočil a skončil v tmavom lese. Keď som videl, že lampy úplne prestali, otočil som sa, vrátil a odbočil správne...
 |
| Most Kaitó-ró v záhrade Šósei-en |
Na druhý deň som si dal trošku pohov a túlal sa iba po blízkom okolí. Za obhliadku stojí záhrada Šósei-en, ktorá bola len 2 bloky od nášho ubytovania. Záhrada patrí chrámu Higaši Hongan-dži a ponúka pekné scenérie vrátane jazera posiateho leknami a dvoma fotogenickými mostami. Samotný chrám Higaši Hongan-dži ("Východný chrám pôvodného sľubu"), vedľa ktorého sme bývali, je jedným z dvoch chrámov Šin-budhizmu (najrozšírenejšia forma budhizmu v Japonsku) v Kjóte. Ten druhý, západný, je vzdialený iba pár blokov. Obidva chrámy sa nachádzajú severne od Kyoto Station. Hlavná hala chrámu Higaši Hongan-dži dosahuje úctýhodných rozmerov: 76 m dĺžky, 58 m šírky a 38 m výšky, čím patrí medzi najväčšie drevené stavby na svete. Jednou zo zaujímavostí je, že pri stavbe boli použité laná spletené z vlasov, ktoré chrámu darovali prívrženkyne tejto vetvy budhizmu.
 |
| Hlavná hala chrámu Higaši Hongan-dži |
Juhozápadne od Kyoto Station sa nachádza chrám Tó-dži ("Východný chrám"). Môže sa pochváliť najvyššou drevenou pagodou v Japonsku (54,8 m). Pagoda má päť poschodí a jej aktuálna verzia bola postavená v roku 1644. Na jej prízemí sú štyri sochy buddhov otočených na všetky svetové strany. V areálu chrámu Tó-dži sa každý mesiac 21. deň konajú známe blšie trhy, ktorých frmol som zrovna zhodou okolností zažil pri mojej návšteve :).
Aby som sa ešte raz vrátil k mojej obľúbenej Kyoto Station a pred ňou stojacej Kyoto Tower. Budova tejto hlavnej stanice je, ako som už spomínal, skutočne obrovská, aj keď oficiálne rozlohou je "iba" druhá najväčšia v Japonsku (po stanici v Nagoji, ale tá nie je ani zďaleka tak úchvatná). Stanica bola dokončená v roku 1997 a má 16 poschodí plus podzemie plné reštaurácií a obchodov. Oproti stanici sa týči 131-metrová Kyoto Tower. Rozhľadňu má vo výške presne 100 metrov a je najvyššou stavbou v Kjóte. Veža "vyrastá" z 9-podlažnej budovy, v ktorej je hotel, reštaurácia, obchody či kúpele onsen.
 |
| Bizár v japonskom obchoďáku č.2: Keď v sekcii Blu Ray nájdete podsekciu videí s vláčikmi (v prepočte od 30 do 65 EUR) |
Osaka
Osaka je tretím najväčším mestom Japonska a centrom japonského obchodu. Sídlia tu mnohé japonské spoločnosti ako napríklad Panasonic a Sharp. Do Osaky sa z Kjóta dostanete rýchlovlakom šinkansen už za 14 (!) minút. Približná vzdialenosť staníc je pritom 40 km. Vystúpite však na Šin-Ósaka stanici v severnej časti mesta a za tou pravou atmosférou musíte ešte pokračovať na juh, napríklad do stanice Namba ako sme išli aj my. Vzdialená je síce iba 8 km, ale cesta metrom trvá dokonca o minútu dlhšie ako šinkansenom z Kjóta do Osaky :).
 |
| Osacký kanál v časti Dótonbori |
Táto časť mesta pripomína tak trochu Benátky. Po riečke sa plavia lodičky prevážajúce turistov, síce bez talianskych árií, ale zato vo svetlách nespočetného množstva neónov. Dótonbori kanály boli vybudované na prepravu tovaru z Osaky do okolitých miest, najmä do Kjóta. Neskôr v tejto štvrti vyrástli významné divadlá, z ktorých ale mnohé boli zničené americkým bombardovaním počas II. svetovej vojny. Dnes je štvrť Dótonbori snáď najväčšou turistickou atrakciou Osaky s množstvom obchodov, reštaurácií a veľmi čulým nočným životom.
Hovorí sa, že ľudia v Kjóte radi míňajú peniaze na drahé oblečenie a naopak ľudia v Osake si za ne doprajú radšej dobré jedlo. Nie nadarmo je Osaka nazývaná aj kuchyňou Japonska. Medzi najznámejšie špeciality patria: takojaki (v špeciálnych formách pečené guličky z cesta plnené časťou chobotnice, poliate niečím ako worčester omáčka a majonéza), okonomijaki (kapustová placka plnená mäsom alebo čímkoľvek chutným, pričom existujú dva varianty - hirošimská a osacká, tá osacká je tenšia, neobsahuje nudle a je poliata majonézou) a kitsune udon (vývar s udon rezancami a nasladlou vyprážanou "kožou" z tofu).
Centrom Dótonbori a lievikom, na ktorom sa preženie najviac ľudí, je most Ebisubaši, z ktorého je najlepší výhľad napríklad na známy obrovský neón bežca - maskota potravinárskej firmy Glico. Ebisu je japonský bôžik šťastia a rybárstva a nachádza sa vyobrazený aj na neďalekom obrovskom diskonte Don Quijote (kihóte). Sieť diskontov Don Quijote sa nachádza snáď v každom japonskom väčšom meste a možno v nich nájsť skutočne všetko od drevených otvárakov na pivo v tvare mužského prirodzenia po lietajúce drony. Na priečelí toho v Dótonbori je 77 m vysoké ruské koleso...
 |
| Pred diskontom Don Quijote |
V Osake sme strávili síce len niečo cez 3 hodiny, avšak s istotou môžem povedať, že Osaka (podobne ako Brno) nie je len mesto, ale aj životný štýl :). V budúcnosti by som sa do Osaky rád vrátil a pozrel si viac z tohto mesta tisícich kanálov, napríklad Osaka Castle, mrakodrapy Umeda Sky Building či Abeno Harukas.
 |
| Zásoby nakúpené v 7-Eleven: mango limonáda, citrónový čaj, zelený čaj, zelenší čaj, mača moči, venček slaný karamel, melón chleba, ryža vo vyprážanej tofu "koži", úbohý Cézar šalát a drahý banán. Plus vyhral som (neviem ako) niečo ako ice-coffee puding :) |
Kjóto a Osaku si môžete pozrieť aj v mojom videu od začiatku po 1:58.
Zhrnutie: Región Kansai je pri návšteve Japonska takmer nemožné vynechať (ibaže by ste sa zdržiavali len v Tokiu a okolí). Počas dvoch výletov v Japonsku som mal v Kansai možnosť vidieť: hrad Himedži, múzeum zemetrasenia v Kóbe, chrám Tódai-dži v Nare, chrám Bjódoin v Udži, štvrť Dótonbori v Osake a mnohé pamiatky v Kjóte (Kiyomizu-dera, Fušimi Inari, Tó-dži, Higaši Hongan-dži, Yasaka-džindža, Tófuku-dži, Kjótsky cisársky palác, gejša štvrť Gion) či modernú Kyoto Station a Kyoto Tower. Región Kansai musím jednoznačne odporučiť, pretože má čo ponúknuť tak novým ako aj skúseným návštevníkom Japonska. Tradičné Kjóto je veľmi dobrá východzia stanica na výlety do modernej Osaky, starobylej Nary a iných miest. Spoznávať pamiatky Kjóta je aj napriek veľkému množstvu turistov naozaj zážitok. Aj pri tretej návšteve sa do regiónu Kansai určite vrátim, keďže mám v pláne navštíviť pár jeho odľahlejších zákutí ako Amanohašidate alebo Wakajamu.
Pokračovanie: Tokio
 |
| Kjóto, Nara a Osaka - na spomienkových Coca-Cola fľašiach |
Komentáre
Zverejnenie komentára