Kjóto ('Hlavné mesto') asi netreba špeciálne predstavovať. Funkciu hlavného mesta Japonska vykonávalo viac ako tisícročie - do roku 1869, kedy tento titul získalo Tokio. A niektorým možno napadne Kjótsky protokol, zmluva uzavretá v decembri 1997, ktorá zaväzuje znížiť celkové emisie skleníkových plynov.
 |
| Pred chrámom Higaši Hongan-dži |
Keď sme sa do Kjóta vracali, už mi bolo jasné čo môžem očakávať, keďže som ho navštívil aj v roku 2016. Obrovská vlaková stanica na druhýkrát už tak neohuruje (aj keď je to stále fascinujúci pohľad), človek si viac všíma všadeprítomných západných turistov a uvedomuje si, že už si nepripadá tak špeciálne ako v menších mestách. Tento pocit sa ešte viac znásobí v Tokiu, preto odporúčam dať tieto dve mestá vo svojom cestovateľskom itinerári až na posledné dni. Prvotné očarenie Japonskom si najlepšie vychutnáte mimo najväčších turistických destinácií.
 |
| Samurajské dekorácie v spoločenskej miestnosti Guest Inn Chita |
Ubytovaní sme boli priamo oproti chrámu Higaši Hongan-dži (odkiaľ ma každé ráno o piatej budili zvony, ale bolo to tematické :) v Guest Inn Chita, japonskom tradičnom rjókane. Štyri noci nás vyšli približne na 100 EUR na osobu (25 EUR na osobu na noc), čo je celkom výhodná cena za tú polohu a tradičný japonský štýl futónov na tatami.
 |
| Reštaurácia na brehu rieky Kamo |
Naše prvé kroky po ubytovaní mierili do starobylej štvrte Gion, známej ako štvrť gejší. Je to veľmi populárna turistická destinácia, takže sa treba pripraviť na davy ľudí. Tak ako v 2016, opäť sme sa zastavili aj v svätyni Jasaka, ktorá je naozaj fotogenická. Jej história siaha až do roku 656.
 |
| Hlavná brána a javisko svätyne Jasaka |
Areál svätyne je veľký a obsahuje aj japonskú záhradu, ktorá je na jar populárnym miestom na sledovanie kvitnutia čerešní sakura. Históriou dýchajúcimi malebnými uličkami Gionu sa dá túlať skutočne dlho.
Udži a Nara
Kjóto ponúka vďaka polohe široké možnosti výletov do okolia. Jednou z najpopulárnejších destinácií je Nara, bývalé hlavné mesto Japonska. Z hlavnej vlakovej stanice v Kjóte sa do Nary dostanete za hodinku a vlaková linka Nara jazdí každých 30 minút. Po ceste odporúčam zastaviť sa napríklad v meste Udži, ako sme spravili aj my.
 |
| Fénixova sieň chrámu Bjódoin |
Udži je známe svojím zeleným čajom a budhistickým chrámom Bjódoin ('Chrám rovnosti/rovnováhy'). Chrám dokončený v roku 1052 je zaradený do zoznamu Svetového dedičstva UNESCO a od vlakovej stanice Udži sa k nemu dostanete pešo za 10 minút (nasledujte dav). Mimoriadne fotogenická Fénixova sieň akoby plávajúca v strede jazierka je zobrazená aj na zadnej strane 10-jenovej mince. Súčasťou chrámu je aj múzeum s videoprezentáciou a exponátmi z histórie chrámu.
 |
| Jeden z dvoch zlatých Fénixov tróniacich na streche |
Po príchode do Nary sme sa vybrali priamo k cieľu našej cesty - chrámu Tódai-dži. Od stanice ku chrámu to zvládnete za pol hodinku a cestu lemujú mnohé reštaurácie či obchody so suvenírmi. Nara bola prvým oficiálnym hlavým mestom Japonska a sídlom cisára - a to od roku 710 do roku 784, kedy sa ním stalo práve Kjóto. Nara sa stala epicentrom budhizmu v Japonsku a vznikli tu viaceré významné budhistické chrámy. Ako prvý sa nám ukázal chrám Kófuku-dži, ktorého počiatky siahajú do roku 669. Súčasťou chrámového komplexu je aj 5-poschodová pagoda, ktorá je s výškou 50,1 m druhou najvyššou v Japonsku.
 |
| Srnky v Nare |
Tu sa na chodníkoch už začínali objavovať 'pozornosti' po symbole mesta - srnkách. Podľa legendy pricválal na bielom jeleňovi boh hromu a meča Takemikazuči, aby ochraňoval novopostavené hlavné mesto. Odvtedy sú jelene považované za posvätné zvieratá, ochraňujúce mesto a krajinu. V parku Noboriodži sa nám naskytol pohľad na stádo takýchto srniek oddychujúcich pod stromami obkolesených zvedavými turistami, ktorí sa s nimi fotili. Srnky sú naozaj veľkou atrakciou, sú úplne krotké a zvyknuté na prítomnosť ľudí, motajú sa po všade v okolí chrámov a majú na ceste prednosť pred autami. Za 200 jenov si môžete kúpiť špeciálne ryžové krekry pre srnky, ktoré sú dokonca naučené pokloniť sa, aby si túto maškrtu zaslúžili.
 |
| Táto srnka bola hladná a brala si aj do zásoby |
Keďže turistov a školských výletov bolo v meste naozaj veľa, niektoré srnky boli úplne prežraté a už žiadne krekry nechceli a iba odfukovali pod stromami. S pribúdajúcim množstvom školských výletov bolo jasné, že sa blížime k hlavnému chrámu.
 |
| Južná brána Nandaimon na ceste k Tódai-dži |
Tódai-dži ('Veľký východný chrám') postavený v polovici 8. storočia je skutočne veľkolepý. Obsahuje totiž jednu z najväčších bronzových sôch Buddhu na svete zastrešenú pod jednou z najväčších drevených stavieb vôbec. Chrám po dokončení zohrával úlohu hlavného budhistického centra a mal tak významný vplyv, že cisár rozkázal premiestniť hlavné mesto Japonska preč z Nary, aby unikol vplyvu budhistických mníchov. Chrám bol viackrát poškodený požiarmi a po poslednej rekonštrukcii v roku 1709 dosahuje 2/3 svojej pôvodnej veľkosti. Súčasné rozmery sú: 57 m dĺžka, 50 m šírka a 49 m výška. Do roku 1998 si ale aj táto prestavba držala titul 'najväčšia drevená budova na svete'. Súčasťou areálu boli aj dve 7-poschodové pagody, ktoré dosahovali výšku až 100 metrov a vyššie boli toho času na svete iba pyramídy. Zničili ich zemetrasenia a na pôvodnom mieste jednej z nich je jej špic.
 |
| Hlavná hala chrámu Tódai-dži - svojho času najväčšia drevená budova na svete |
15 metrová socha Buddhu je jedna z najväčších v Japonsku. Váži 500 ton. Pri prvom odliatí spotrebovala väčšinu bronzu Japonska a takmer krajinu priviedla k bankrotu. Odvtedy bola odliata viackrát kvôli poškodeniu zemetraseniami. Populárnou atrakciou chrámu je aj obrovský stĺp s dierou o veľkosti Buddhovej nozdry. Vraví sa, že tí ktorí dokážu cez túto dieru prekĺznuť, budú osvietení v budúcom živote. Keďže diera je pomerne úzka, videl som to skúšať iba deti. Za sochou Buddhu sa nachádza aj model pôvodného areálu chrámu s dvoma 100-metrovými pagodami.
 |
| Veľký bronzový Buddha a za ním menší zlatý |
Keď sme vyšli z hlavnej haly, zamierili sme ešte do parku pozorovať srnky. Areál Tódai-dži je rozľahlý a zahŕňa napríklad aj Nigacu-dó ('Februárová hala' alebo 'Hala druhého mesiaca'), z ktorej balkóna je pekný výhľad na mesto. Takisto sa tu každoročne na jar usporadúva starobylý festival Omizutori, pri ktorom budhistickí mnísi naberajú posvätenú vodu z prameňa pod halou a mávajú zapálenými fakľami na balkóne na ochranu pred nešťastiami.
Kjóto, Udži aj Naru so všetkými miestami, ktoré som tu popísal, si môžete pozrieť aj v mojom videu od 2:09 po koniec.
Zhrnutie Kjóta a okolia si tradične nechám na druhú časť :)
Pokračovanie: Kjóto 2/2
Komentáre
Zverejnenie komentára