 |
| Úvodné foto: Svatobný rezort Marizon na móle pred Fukuoka Tower |
Predchádzajúce cesty:
Predchádzajúca časť:
Fukuoka má takmer 1.6 milióna obyvateľov a je najväčším mestom na západ od Ósaky, na ostrove Kjúšú a celkovo 6. najväčším mestom Japonska. Rozprestiera sa pozdĺž brehov zátoky Hakata, ktorá bola osídlená od pradávnych čias. Keďže predstavovala najbližšiu veľkú zátoku a prístav k ázijskej pevnine, často hrala dôležitú rolu v diplomatických a obchodných vzťahov s Kóreou a Čínou. To z nej však robilo kľúčové miesto útoku pri pokusoch o inváziu do Japonska.
V rokoch 1274 a 1281 sa tu vylodili mongolské vojská, obidva útoky sa však podarilo odraziť. Pri tom druhom činila sila mongolskej armády 150,000 mužov, čo bol najväčší vyloďovací útok v dejinách pred II. svetovou vojnou. Keď už mali Mongoli víťazstvo na dosah, prišiel obrovský tajfún kami-kaze (doslova "boží vietor") a zničil väčšinu mongolskej flotily. V priebehu obdobia Edo (1603 - 1868) a vlády šógunátu Tokugawa bol prístav vo Fukuoke (na rozdiel od prístavu v Nagasaki) pre cudzincov uzavretý. Hakata sa medzinárodnému obchodu znovu otvorila až v roku 1899 a funkciu dôležitého prístavu plní dodnes.
Keď som na našom ubytovaní zapol televízor, pestrofarebné a bizarné postavy na obrazovke mi pripomenuli môj prvý kontakt s japonskou TV pri mojej predchádzajúcej návšteve Fukuoky v novembri 2016. Japonské relácie často používajú pestré farby, veľké titulky, animácie, zvukové efekty a emotikony. Obrazovka je často zahltená a plná informácií – komentáre, reakcie hostí, preklady... Ako som spomínal v blogu z výletu 2016, v rohu obrazovky býva často tvár celebrít alebo komikov, ktorí reagujú na dianie v relácii a to úplne na všetko - až človek nevie ako má na obsah reagovať, keď ich tam nevidí. Komici a osobnosti šoubiznisu sú všade – moderujú správy, objavujú sa v dokumentoch, varia, cestujú, súťažia v rôznych bláznivých súťažiach. Všimol som si tiež, že extrémne populárne sú relácie o jedle – moderátori navštevujú rôzne reštaurácie, ochutnávajú špeciality a komentujú chuť do detailov. Cestovné relácie často ukazujú krásy Japonska, ale aj exotické miesta v zahraničí.
 |
| Hakata Port Tower v prístave, z ktorého plávajú pravidelné linky aj do Busanu v Južnej Kórei |
Krátko po ubytovaní sme sa vydali smerom do prístavu, ktorý bol od nás vzdialený iba 10 minút chôdze. Už z diaľky sa týčila 103 metrov vysoká veža Hakata Port Tower. Postavená bola v roku 1964 a navrhoval ju architekt Naitó Taču, do ktorého portfólia veží patrí aj Tokyo Tower (o jej návšteve píšem vo svojom blogu tu), Cútenkaku v Ósake, Sapporo TV Tower, Nagoya TV Tower a Beppu Tower. Vo výške 73 metrov sa nachádza 360-stupňová panoráma poskytujúca výhľad na prístav a závody motorových člnov. V čase našej návštevy bola však veža v prístave zavretá. Závody ale frčali v plnom prúde, aj keď boli oddelené vodnými stenami. Teda sme mali iba zvukový zážitok a kde-tam niečo zachytili na obrovskej obrazovke. Mal som pocit, že mi to silno pripomína dostihové preteky, vrátane stávkovania.
Vežu, na ktorú sa nám už podarilo dostať, bola Fukuoka Tower (234 m) z roku 1989 - najvyššia pobrežná veža v Japonsku. Má moderný trojuholníkový tvar pokrytý 8,000 polozrkadlami vďaka čomu je prezývaná „Zrkadlová plachta“. Z diaľky vyzerala naozaj majestátne, ako taký mrakodrap. Pri čakaní na výťah som si však všimol, že priestor medzi prízemím a vyhliadkami je prázdny. Lístok stál 1,000 jenov (asi 5,8 eura). Veža disponuje tromi vyhliadkovými poschodiami, pričom to najvyššie je vo výške 123 metrov a poskytuje naozaj pekný panoramatický výhľad - najmä večer.
Zo severnej strany vyhliadky vidno veľkú časť zátoky Hakata a priľahlú pláž Momoči. Na móle priamo pred vežou sa nachádza svadobný rezort Marizon - postavený v európskom štýle. Južná strana poskytuje výhľad na mesto. Na jednom z vyhliadkových poschodí bola aj obrovská gača mašina (bohužiaľ v čase našej návštevy mimo prevádzky) a vyhradené regály zo železnými tyčami, kde môžu zaľúbenci pripevniť zámok na znak svojej lásky. Samozrejme, automat na zámky bol hneď vedľa, pričom jeden farebný zámok v tvare srdiečka stál 1,000 jenov (asi 5,8 eura). Nesmel chýbať ani automat na pamätné mince (tieto automaty som si v Japonsku všímal čoraz častejšie). Jedna minca stála 500 jenov, kľúčenka na mincu 300 a vygravírovanie vášho mena a dátumu tuším tiež 300. Za 100 jenov ste si tiež mohli zakúpiť kartičku s veštbou šťastia "mesačnej bohyne" do peňaženky. Ja som si ako suvenír odniesol kľúčenku v tvare veže za 500 jenov. Nuž, obchodný duch tu číha na turistov na každom kroku.
Medvedia sila
Kumamoto leží v centrálnej časti Kjúšú, približne 115 km južne od Fukuoky. Jeho názov v doslovnom preklade znamená "pôvod medveďov" alebo "medvedí základ" (kuma - medveď, moto - pôvod, základ), hoci medvede tu vôbec nežijú (najviac ich možno nájsť na Hokkaide a severe Honšú). Tento názov má teda viac symbolický charakter, kde medveď reprezentuje silu, ochranu alebo odvahu. Do tohto mesta sme sa vydali na druhý deň, najmä za jeho hradom a známou japonskou záhradou. 50-minútovú cestu šinkansenom ešte stále pokrýval náš týždenný vlakový lístok z Ósaky, zvyšnú trať šinkansenu až po konečnú stanicu v Kagošime už nie (tam som sa pozrel v novembri 2016).
 |
| Medveď Kumamon |
V meste nás na každom rohu prenasledoval jeho maskot - medveď Kumamon. Bol vytvorený v roku 2010 pri príležitosti otvorenia linky šinkansenu ako súčasť kampane na podporu turizmu a predaja lokálnych produktov. Od svojho stvorenia mal obrovský úspech a patrí medzi najznámejších maskotov v celom Japonsku. Odhaduje sa, že každý rok generuje do kasy pre región príjmy väčšie ako 1 miliarda dolárov (!). Za svoj finančný úspech vďačí aj tomu, že rôzne firmy môžu použiť jeho podobizeň bez poplatku, ak propagujú produkty z prefektúry Kumamoto.
História mesta sa začala formovať v období Sengoku (15.-16. storočie) a úzko súvisí s jeho hradom. Ten dal vybudovať Kiyomasa Kató - významný vojvodca a staviteľ hradov. Jeho sochu sme mali možnosť vidieť pri ceste do hradu, pred mostom cez rieku Tsuboi. Za mostom hneď vľavo sa nachádzali niekdajšie stajne, dnes "dedinka pre turistov" - množstvo stánkov s občerstvením (od rôznych zmrzlín až po jedlá z konského mäsa) a lokálnymi suvenírmi. Okrem iného sa tu dajú kúpiť aj lístky na hrad a vyraziť pamätná minca ☺.
 |
| Následky zemetrasenia z roku 2016 vidno všade |
Hrad Kumamoto bol dokončený v roku 1607 a patrí medzi tri najvýznamnejšie japonské hrady - spolu s Matsumoto a Himedži (navštívený pri mojej prvej ceste). Areál hradu je skutočne rozľahlý (1,92 km²) a členitý a jeho obranu bolo v minulosti ťažké prekonať. Prispeli k tomu zaoblené kamenné múry, ktoré zabraňovali šplhaniu. Kedysi mal 49 bášt, 18 veľkých brán a 29 menších bránok, pričom celková dĺžka jeho múrov dosahovala až 13 km. Hrad bol značne poškodený zemetrasením v apríli 2016, ktoré poškodilo základy mnohých stavieb. Zaujímavé je, že škridle na strechách boli konštruované tak, aby pri zemetrasení popadali a nezaťažovali tak oslabenú strechu. V roku 2021 bola opäť sprístupnená jeho hlavná veža, ale viaceré stavby ostávajú neprístupné, pričom celková rekonštrukcia by mala trvať až do roku 2052.
 |
| Hlavná veža a napravo od nej palác Honmaru Goten (má byť sprístupnený verejnosti do roku 2033) |
Aby sa nezasahovalo do rekonštrukčných prác, turisti prichádzajú do hradu po vyvýšenom chodníku dlhom asi 300 metrov. Počas takejto "prechádzky v korunách stromov" popri hradných múroch sa vám naskytne pohľad na to, aké rozsiahle poškodenie zemetrasenie o sile 6,2 stupňa Richterovej stupnice prinieslo. Hlavná veža bola zničená už predtým - vyhorela v roku 1877. V roku 1960 ju nahradila verná replika, ktorej interiér bol prebudovaný zo železobetónu a obsahuje múzeum histórie a konštrukcie hradu. Veža má 6 poschodí a dosahuje výšku 30 metrov. Na každom poschodí je exhibícia venovaná inej ére v histórii hradu. Dajú sa tu nájsť rôzne modely, mapy, diorámy, fotografie či samurajská zbroj. Najvyššie poschodie poskytuje pekný výhľad na mesto a stretli sme tu dokonca aj slovenských turistov.
 |
| Hlavná veža hradu Kumamoto |
Záhrada v parku Suizendži (2. najväčšia atrakcia mesta Kumamoto podľa japan-guide.com) zo 17. storočia sa nachádza asi 30 minút jazdy električkou od hradu alebo stanice. Nájdete tu miniatúru hory Fudži, pomerne veľké jazierko, množstvo koi kapríkov, vkusne upravené stromčeky, svätyňu Izumi a malú Inari svätyňu s hŕstkou červených bráničiek torii. Zaujímavosťou je stále funkčný 400-ročný čajový dom, ktorý sem bol presunutý z Kjótskeho cisárskeho paláca v roku 1912.
 |
| Záhrada Suizendži |
Aký je verdikt pre Kumamoto? Stojí toto miesto za návštevu? Strávili sme tu iba pár hodín, takže ťažko sa mi dáva odporúčanie či sa tu oplatí zastaviť. Hrad určite stojí za to, je však v rozsiahlej rekonštrukcii, ktorá tak skoro neskončí. Záhrada Suizendži ma úprimne veľmi nenadchla a mimo nej som nenašiel už veľa vecí, ktoré by stáli za návštevu. Ak ale máte viac času, tak 1,5 hodinová jazda vlakom z Kumamoto Station vás dostane k hore Aso - najväčšej aktívnej sopke v Japonsku. Pridajte k tomu ešte hodinu cesty busom a ste v známych kúpeľoch Kurokawa Onsen s horúcimi prameňmi. Za väčšími zážitkami teda treba ísť mimo mesta do prírody.
Chýba už len Lara Croft
A mimo mesta sme sa aj vydali na tretí deň nášho pobytu vo Fukuoke. Nanzoin je chrámový komplex ukrytý v kopcoch obklopený hustými bambusovými lesmi necelých 30 minút vlakom z Hakaty. Pôvodne sa chrám nachádzal na hore Kója v prefektúre Wakajama a v roku 1899 bol presťahovaný do Sasaguri, aby sa zachránil pred zničením počas obdobia protibudhistických opatrení. Odvtedy sa rozrástol na rozsiahly komplex s viacerými sieňami, svätyňami a sochami roztrúsenými po svahu.
 |
| Korytnačky pri vstupe do chrámu |
Svojím rozložením je Nanzoin ako vystrihnutý z nejakého levelu hry Tomb Raider. Na prebádanie nabádajúce zákutia tu nájdete na každom kroku. Či už sú to tajomné tunely, jaskyne, skaly, vodopády, machom obrastené kamenné lampióny či potmehúdsky sa usmievajúce sochy Budhových učeníkov. Týchto sôch je tu dokopy roztrúsených viac než 500 pričom každá má jedinečný výraz tváre. Ďalšími zaujímavosťami sú napríklad Socha Fudó Mjó-ó - ochranného božstva s mečom a lanom či Tunel siedmich šťastných bohov s drevenými tabuľkami ema. Chrám je súčasťou Sasaguri 88-chrámovej púte, ktorá je menšou verziou známej púte na ostrove Šikoku.
Hlavnou pamiatkou chrámu, ktorú vidno už z diaľky, je obrovský Ležiaci Budha. Táto bronzová socha má dĺžku 41 metrov, výšku 11 metrov a hmotnosť takmer 300 ton. Dokončená v roku 1995, zobrazuje Budhu v okamihu vstupu do nirvány. Vo vnútri sú uložené relikvie Budhu a jeho dvoch učeníkov, venované chrámu mjanmarskou budhistickou radou ako poďakovanie za darovanie zdravotníckych potrieb pre deti v Nepále a Mjanmarsku. Skupinku mníchov v typickom oranžovom odeve, pravdepodobne z jednej z týchto krajín, sme tu videli aj my. Každý rok sa stovky budhistov stretávajú, aby vyčistili sochu pomocou bambusových listov priviazaných k päťmetrovým tyčiam.
 |
| Ležiaci Budha z Nanzoin - jedna z najväčších bronzových sôch na svete |
 |
| Budhovi učeníci |
Verdikt: Jednoznačne odporúčam navštíviť Nanzoin pri vašej ceste na Kjúšú. Krásne spirituálne miesto s prírodou ako vystrihnutou z rozprávky či dobrodružnej videohry. Artefaktov na objavovanie je tu habadej. Treba však myslieť aj na etiketu - zakázaná je hlasná hudba, tanec (☺) či používanie drona. Ďalšia tabuľka pred chrámom tiež žiada náležite sa obliecť - zahalené kolená, ramená a brucho.
Chrámy a svätyne Fukuoky
Zatiaľ čo budhizmus bol do Japonska importovaný z Kórey už v 6. storočí, počiatky jeho zenovej školy hlásajúcej osvietenie pomocou meditácie a disciplíny, sú práve vo Fukuoke. Učenie tejto školy priniesol do Fukuoky mních Eisai z Číny a našlo obľubu aj u samurajov. V roku 1195 Eisai založil Šófuku-dži - najstarší chrám zen-budhizmu v Japonsku. Eisai bol aj veľkým propagátorom čaju – priniesol sem čajové semienka a napísal knihu o jeho pestovaní. Chrám bol v minulosti viackrát zničený požiarom a prestavaný, dnešné stavby pochádzajú prevažne z obdobia Edo (17.-19. storočie). Návštevníci nemôžu vstúpiť do hlavných budov, ale môžu sa prechádzať po pokojnom areáli s bránami, záhradami a menšími svätyňami.
Dominantou je brána Sanmon, ktorej súčasná podoba pochádza z roku 1911. Pri bráne je malý rybník a kamenný mostík a za ňou vedie stromoradie k sieni Butsuden so sochou Budhu a maľbou draka na strope. Ďalšie zaujímavé stavby sú napríklad drevená zvonica či sieň venovaná mníchovi Eisaiovi. Okolie chrámu tvorí historická štvrť Hakata Old Town, plná ďalších chrámov a tradičnej architektúry. Jedným z takýchto chrámov je Jōten-dži s krásnou kamienkovou záhradou, ktorý založil mních Enni. Keď sa v roku 1241 vrátil z Číny, priniesol so sebou okrem učenia zen-budhizmu aj recepty a techniky mletia múky pre udon, sobu (cestoviny), yókan či mandžú (sladkosti, ktoré sa jedia s čajom). Enni založil neskôr aj chrám Tófuku-dži v Kjóte, ktorý som navštívil v roku 2016.
Počas nášho štvrtého a zároveň posledného dňa vo Fukuoke sme sa vydali preskúmať viac chrámov a k tomu nakúpiť nejaké miestne suveníry.
Svätyňa Sumijoši pochádza z roku 1623 a je považovaná za jednu z najstarších šintoistických svätýň na Kjúšú. Kedysi sa do nej chodili modliť námorníci pred cestami do Číny či Kórey za bezpečnú plavbu a ochranu na mori. Na území svätyne boli objavené cenné historické predmety z obdobia Jajoi (300 p.n.l. - 300 n.l.), a to bronzové bodáky či oštepy. Zaujímavosťou je socha starovekého sumo zápasníka. Línie na jeho dlaniach pripomínajú znak pre silu (力) a návštevníci zvyknú trieť jeho ruky aby ju pocítili a nabili sa energiou.
Svätyňa je postavená v štýle Sumijoši-zukuri a jej predlohou je rovnomenná svätyňa v Osake. Tento štýl vznikol ešte pred príchodom budhizmu do Japonska a predstavuje čisto japonský dizajn bez zahraničných vplyvov. Vyznačuje sa jednoduchou strechou bez zakrivenia, zdobenou vertikálnymi a horizontálnymi tyčami. Celý areál pôsobí pokojným dojmom a nájdete tu aj rad typických červených bráničiek torii.
História svätyne Kušida siaha až do roku 757 a považuje sa za duchovné srdce Fukuoky. Každoročne v júli sa tu koná jeden z najživších festivalov v Japonsku, kde tímy mužov nesú obrovské, bohato zdobené plávajúce oltáre ulicami mesta. Jeden z týchto plávajúcich oltárov je vystavený v areáli svätyne po celý rok. Medzi zaujímavosti patrí kamenná fontána s vyobrazením žeriavov, voda z ktorej je považovaná za prameň večnej mladosti.
Tóčó-dži - jeden z najstarších budhistických chrámov v Japonsku, založený mníchom Kúkaiom v roku 806 - zastrešuje najväčšiu drevenú sochu sediaceho Budhu v krajine. Jeho dokončenie v roku 1992 trvalo 4 roky, meria takmer 11 metrov a váži 30 ton. Drevený prstenec vyrytý za sochou je zdobený obrázkami Budhu. Vedľa sochy Fukuoka Daibutsu sa nachádza priestor s výstavou rôznych artefaktov. Podobne ako v chráme Zenkó-dži v Nagane, aj tu návštevníci môžu prejsť tmavou chodbou pod Daibutsom, ktorá symbolizuje cestu duše. Ak sa im podarí dotknúť „kolesa osvietenia“ v úplnej tme, podľa tradície sú na ceste do raja.
Medzi významné pamiatky patrí aj Päťposchodová pagoda – postavená v roku 2011 bez použitia jediného klinca. V jej vnútri sa nachádzajú relikvie Budhu, ktoré údajne priniesol Kūkai z Číny. Ďalšou významnou kultúrnou pamiatkou je Rokkaku-dó - šesťuholníková hala. Bola postavená v roku 1842 a obsahuje knižnicu s otočnými policami, v ktorých sú sútry (záznamy Budhových výrokov) a sochy.
Do kultúry Fukuoky patria aj Jatai stánky. Jedná sa o pouličné stánky s jedlom, ktoré sa stali symbolom mesta. Pravdepodobne žiadne iné japonské mesto sa nemôže popýšiť takým počtom malých mobilných kuchýň či tak rôznorodou ponukou, ako práve Fukuoka. Najslávnejším pokrmom je Hakata rámen - typ tonkotsu rámenu. Jeho základ tvorí mliečne zakalený, hustý vývar z bravčových kostí, ktoré sa varia až 18 hodín.
 |
| Jatai stánky na nábreží rieky Naka |
Canal City je veľké nákupné a zábavné centrum v centre Fukuoky. Tento komplex, navrhnutý kalifornským architektom podľa vzorov amerických obchoďákov, bol otvorený v roku 1996 a bol prvý svojho druhu na Kjúšú. Jeho zakrivené steny s balkónmi pripomínajúcimi operné lóže, sú otočené k umelému kanálu a priestoru pre rôzne vystúpenia. Farebná fontána tu hrá do hudby a v konkrétne časy sa tu premietajú aj rôzne videoprojekcie. Nachádza sa tu vyše 250 obchodov, reštaurácií a kaviarní, taktiež veľká IMAX kinosála a na 5. poschodí aj Ramen Stadium - komplex 8 rôznych reštaurácií ponúkajúcich rámen z celého Japonska.
Zhrnutie: Fukuoka znovu potvrdila povesť mesta, ktoré neradno vynechať pri návšteve Kjúšú. Nájdete tu kombináciu bohatej histórie, nákupov a jedál. Je to taktiež ideálne východisko na jednodňové výlety, napríklad do Dazaifu alebo Nanzoin, respektíve aj do Kumamota.
Na záver pridávam krátke video premietania Gundam videa v Canal City:
Komentáre
Zverejnenie komentára