 |
| Úvodné foto: Osacký hrad |
Predchádzajúce cesty:
Predchádzajúca časť:
Osaka patrí medzi tri najznámejšie mestá Japonska spolu s Tokiom a Kjótom. Je obyvateľom je často pripisovaná pozícia rebelov, tých ktorí si idú vlastnou cestou a snažia sa vymaniť z bežného stereotypu. Ak sa všade v Japonsku stojí na eskalátore vľavo, tak v Osake sa stojí vpravo. Zatiaľ čo Kjóto je kultúrnym srdcom Japonska, Osaka je hlavným mestom zábavného priemyslu. Ľudia sú tu priamočiari a zbehlí v obchode a marketingu. Na rozdiel od obyvateľov kultivovaného a byrokratického Tokia si nedávajú servítku pred ústa a tak niet divu, že odtiaľto pochádza množstvo japonských komikov a zabávačov.
Do Osaky som sa už raz pozrel - pri svojej druhej ceste do Japonska v máji 2019. Počas pobytu v Kjóte sme si sem spravili výlet a pozreli sme si najturistickejšiu oblasť Osaky - štvrť Dótonbori. Tentokrát sme v Osake boli aj ubytovaní a to v blízkosti štvrte Šinsekai ("Nový svet") v hoteli Eslead Hotel Namba South I, kde nás 7 nocí vyšlo na 154 eur (22 eur na osobu na noc). Hotel bol fajn (podobná trojka s kuchynkou ako v Nagasaki či Fukuoke), izby a vchod do hotela na kód a check-in bol znova elektronický s potvrdením cez krátky hovor na tablete.
1. foto - výhľad z nášho hotela (vľavo veža Tsutenkaku a vpravo mrakodrap Abeno Harukas), 2. foto - pestrofarebné lákadlá "Nového sveta" a všadeprítomný Billiken
Štvrť Šinsekai vznikla v roku 1912 a v danej dobe predstavovala ukážku modernej mestskej architektúry po vzore New Yorku a Paríža. Po 2. svetovej vojne poskytovala táto štvrť možnosť zábavy pre robotníkov pracujúcich na obnovení mesta. Postupne do tejto oblasti začalo prichádzať čoraz viac ľudí bez domova z celého Japonska. V súčasnosti je to jedna z najchudobnejších častí Japonska a pre mňa predstavovala drsnejšiu, odvrátenú strana Japonska, kde som sa prvýkrát necítil úplne bezpečne. Polo-rozpadnuté budovy v okolí hotela, zvláštni ľudia váľajúci sa počas dňa po chodníku, potkany či šváby, tomu všetkému sa nemo prizerajúce sošky bôžika šťastia - Billikena - so svojím, až zlovestným úškrnom. Nachádzajú sa tu rôzne herne, či už na šógi, mahjong alebo pačinko a veľké množstvo automatov predávajúcich alkohol a cigarety. Gača automaty sú v Osake doslova všade - zopár ich bolo aj v našej hotelovej lobby. Niektoré boli dokonca určené iba pre dospelých, môžem si iba domyslieť, čo sa z nich dalo vyhrať.
1. foto - jeden z gača automatov v našom hoteli ("Detektív zadok"), 2. foto - bôžik šťastia a bezstarostnosti Billiken, podľa ktorého treba brať veci také, aké sú (mimochodom, tento strašidelný maskot konzumu prišiel do Japonska z Ameriky začiatkom 20. storočia)
Prvý deň nášho pobytu som začal návštevou blízkeho supermarketu. Po wagyu fiasku v Tokiu, som sa rozhodol pripraviť si toto hovädzie mäso sám. Na tenko nakrájané plátky pravého japonského black wagyu o váhe 115 gramov ma vyšlo na približne 5 eur. Stálo to za to? Áno, mäsko bolo výborné a doslova sa rozplývalo na jazyku. Keďže to boli tenké plátky (určené napríklad na sukijaki), iba som ho nachvíľu opiekol na panvici s kvapkou oleja a jedol s japonskou ryžou a zeleninovým šalátom. Gurmánsky zážitok, ktorý určite odporúčam vyskúšať (ak nie ste vegetarián).
Svätyňa Namba Yasaka ukrýva nezvyčajnú atrakciu - javisko v tvare veľkej levej hlavy. Bolo postavené v roku 1975 a výšku impozantných 12 metrov. Táto obrovská levia tlama má za účel "zožrať" zlých duchov a priniesť šťastie, obzvlášť v oblasti biznisu a štúdia. Dopĺňa blýskavý charakter tejto štvrte, kde sa aj v posvätnom mieste cítite ako v zábavnom parku a všetko má za cieľ ohúriť vás.
Neďaleko sa nachádza rozsiahle obchodné centrum Namba Parks. Priamo pri vlakovej stanici Namba (15 minút chôdze od nášho hotela) tu nájdete predajne venované všetkému možnému, od Godzilly cez Lego po Star Wars. Na streche je kaskádový zelený park so skalami a vodopádmi a pod ním množstvo tematických reštaurácií. Namba Parks bol postavený rovnakým americkým developerom ako Canal City vo Fukuoke. Vedľa Namba Parks leží Nipponbashi Denden Town ("Elektrické Mesto") - osacká verzia tokijskej Akihabary. Raj pre milovníkov anime, mangy, videohier, modelovania či gača automatov.
 |
| Výhľad z najvyššieho poschodia Osackého hradu |
Osaka sa v 16. storočí stala najdôležitejším obchodným a priemyselným centrom Japonska. Potom, čo sa sa hlavným mestom Japonska stalo Tokio, Osaka ostala miestom, kde sa pre cisársky dvor razia peniaze. Pri rozvoji Osaky hralo dôležitú úlohu riečne spojenie s Kjótom. Aj vďaka nemu do mesta prichádzali zástupy obchodníkov z celej krajiny, dokonca aj z Číny či Kórey. Osaka sa stávala ekonomickou mocnosťou, čo vyvrcholilo v období šogunátu legendárneho Hidejošiho Tojotomiho, ktorý si Osaku vybral za sídlo svojej vlády a vybudoval tu Osacký hrad. Za vzor si vybral hrad Azuči, ktorý postavil Nobunaga Oda, prvý "veľký zjednotiteľ Japonska". Hidejoši pokračoval v unifikačných snahách svojho predchodcu aby dielo napokon dokonal Iejasu Tokugawa. Ten aj neskôr dobyl Osacký hrad a dokonca plánoval presunúť do Osaky sídlo šogunátu Tokugawa, čo však prekazila jeho smrť v roku 1616. V roku 1665 po údere blesku vyhorela hlavná veža hradu. Počas II. svetovej vojny sa areál hradu stal súčasťou Osackého armádneho arzenálu a slúžil výrobe zbraní a munície.
Osacký hrad je najnavštevovanejšou pamiatkou mesta. Jeho súčasná verzia bola postavená v roku 1931 podľa originálu z roku 1585. V roku 1997 bola dokončená rozsiahla rekonštrukcia hlavnej veže hradu. Areál hradu je skutočne rozsiahly - až 61,000 metrov štvorcových. Hrad obklopujú dve priekopy - vonkajšia a vnútorná. Hlavná veža hradu má päť vonkajších poschodí a tri vnútorné. Postavená je na vysokých základoch z kameňa, chrániacich hrad pred votrelcami (podobne ako hrad Kumamoto). Z japonských hradov, ktoré som navštívil, sa mi Osacký hrad asi páčil najviac (sorry Himedži ☺). Vzhľadovo mi pripomína krajšiu verziu hradu v Nagoji. Tak ako v Himedži, aj tu plávali v hradnej priekope turistické lodičky, čo dotváralo atmosféru. Na kúpu lístka do hradu odporúčam kúpiť ho dopredu cez Klook - ušetríte si čas strávený v rade, ktorý môže byť dosť dlhý.
Tradičná Namba a moderná Umeda
Po návšteve hradu sme sa vydali smerom na severozápad do štvrte Umeda. Táto moderná štvrť na severe pôsobí ako uhladený protiklad k tradičnej a neokrôchanej Nambe na juhu. Umeda je plná mrakodrapov a kancelárií. Dalo by sa zjednodušene povedať, že zatiaľ čo do Umedy chodia ľudia najmä pracovať, do Namby sa chodia predovšetkým zabávať a dobre najesť. Na ceste do Umedy sme sa zastavili v svätyni Osaka Tenmangu, ktorej história siaha do 10. storočia. Zasvätená je bohovi učenia a každoročne v júli je dejiskom veľkého letného festivalu Tendžin Matsuri. Tento festival patrí medzi 3 najväčšie v Japonsku a zahŕňa tradičný umelecký sprievod s prenosnými svätyňami (mikoši), množstvo rôznych stánkov s jedlom a na konci veľký ohňostroj.
 |
| Svätyňa Osaka Tenmangu |
Centrum Umedy je dôležitý dopravný uzol, kde sa nachádza JR Osaka Station, stanica metra Umeda a tiež stanica Osaka-Umeda prepravcu Hankyu. Keďže všetko je tradične obrovské bludisko plné chodieb, transfer z metra na linku Hankyu môže pôsobiť až príliš chaoticky. V okolí staníc sa nachádza množstvo obchodných domov a jedna budova, kvôli ktorej som chcel prísť - Umeda Sky Building. Navrhol ju architekt Hara Hiroši, ktorý je zodpovedný mimo iného aj za moju obľúbenú Kyoto Station. Umeda Sky sú dve 40-poschodové mrakodrapy spojené sériou mostíkov a eskalátorov. Na ich vrchu sa nachádza 360-stupňová vyhliadka a čosi ako "kráter" alebo ako samotný autor popisuje - "pozostatok po odlete vesmírnej lode". Celková výška tohto diela je 170 metrov (190 so stožiarmi) a bolo dokončené v roku 1993. Zaujímavosťou je, že hore sa môžete vyviezť výťahom a dokonca spojovacím eskalátorom zadarmo, platí sa iba vstup na vonkajšiu vyhliadku (cca 10 eur). Nájdete tam obchod so suvenírmi a pekný, aj keď zasklený výhľad. Je na vás, či si chcete zaplatiť aj vstup von, keď už ste tu. Mne postačila jazda "nebeským eskalátorom".
 |
| Pozoruhodná Umeda Sky Building skutočne pripomína Kyoto Station, napríklad vyhliadkovými prechodmi akoby zavesenými vo vzduchu |
Ďalší deň sme sa rozhodli preskúmať svätyne a chrámy v okolí Namby. Približne 1 kilometer od nášho ubytovania neďaleko štvrte Šinsekai sa nachádzal chrám Iššin-dži. Jeho história siaha do 12. storočia a zaujímavosťou sú tu sochy Buddhu z rozdrvených kostí a popola. Keďže Iššin-dži je vyhľadávané miesto večného odpočinku a bojovalo s nedostatkom priestoru, vrchný kňaz sa v roku 1887 rozhodol použiť popol mŕtvych ľudí na postavenie sôch. Jedna socha obsahuje popol z približne 150 000 ľudí a celkovo bolo zatiaľ vytvorených 13 takýchto diel (z toho 6 bolo zničených počas II. svetovej vojny). Iba 5 minút chôdze od chrámu Iššin-dži leží chrám Šitennó-dži ("Chrám štyroch nebeských kráľov"). Niektoré zdroje ho považujú za prvý budhistický a najstarší spravovaný chrám v Japonsku. Pôvodný chrám bol postavený v roku 593, ale väčšina súčasných stavieb pochádza z roku 1963. Šitennó-dži je pomerne rozľahlý a výzorom mi pripomínal Sensó-dži v Asakuse v Tokiu - má podobné vstupné brány, farebný štýl aj 5-poschodovú pagodu.
1. foto - Nenbutsu hall v chráme Iššin-dži, 2. foto - bôžikovia Džizó (patrón detí) v chráme Šitennó-dži
Na ceste cez vedľajšie uličky do svätyne Ikutama (pekné miesto, odporúčam), sme narazili na zaujímavú budovu s obrovskou plechovou zemeguľou na streche a gýčovou fasádou s antickými stĺpmi. Ako sme si mohli myslieť, jednalo sa samozrejme o nič iné ako jeden z množstva takzvaných "love hotels" alebo "hotelov lásky". Tieto hotely sú v Japonsku veľmi populárne, keďže mnoho mladých párov žije v jednej domácnosti s rodičmi, miesta je nedostatok a steny sú veľmi tenké... Platiť sa dá za pár hodín alebo aj celú noc a väčšina takýchto hotelov má veľmi pestrú a bizarnú, gýčovú tematiku - od antiky po vianočné sviatky. V kontraste s týmto stánkom neresti sa prakticky hneď vedľa nachádza chrám Reien-dži s krásnou drevenou vstupnou bránou...
Oázy pokoja v rušnej Osake
Na štvrtý deň nášho pobytu som sa rozhodol vymeniť trmu-vrmu Namby za pokojnú prechádzku v lese k vodopádu Minoh na severe Osaky. Cesta vlakom až po konečnú stanicu Minoh dopravcu Hankyu trvala približne 1 hodinu a zahŕňala (trochu chaotický) transfer z linky Osaka Metro v stanici Umeda. Po vystúpení z vlaku v stanici Minoh trvá cesta k samotnému vodopádu 30 minút (2 km mierneho stúpania s prevýšením cca 73 m). Na začiatku turistického chodníka zaujala moju pozornosť vysoká "veža" vysoká cca 40 - 50 metrov, z ktorej sa napokon vykľul výťah k obrovskému hotelu a onsen rezortu Minoh Kankó. Cesta sa potom stáča do lesa a vedie popri rieke s rovnomenným názvom ako vodopád. Nájdete tu zopár reštaurácií, čajovní, ubytovní, obchodov so suvenírmi a zaujímavosťou je múzeum hmyzu.
Najfotogenickejšou zastávkou je bezpochyby chrám Ryuan-dži. Leží približne v polovici cesty k vodopádu a bol založený v roku 658. Jeho hlavná brána sem bola premiestnená v roku 1809 z cisárskeho paláca v Kjóte. Chrám je zasvätený bohyni Benzaiten a nachádza sa tu aj jej socha, ktorá je považovaná za najstaršiu v Japonsku. Benzaiten je bohyňou umenia, vedomostí a finančného úspechu. Ryuan-dži sa považuje za rodisko japonskej lotérie, keď sa tu pred viac ako 400 rokmi začali vydávať amulety so šťastnými číslami. Každý rok 10. októbra sa tu koná slávnosť Minoh Tomi, kde návštevníci súťažia o špeciálne posvätné talizmany.
 |
| Most Zuiun v chráme Ryuan-dži |
Samotný vodopád dosahuje výšku 33 metrov a patrí medzi top 100 vodopádov Japonska. Pre najkrajší pohľad sa odporúča prísť na jeseň, kedy sú stromy pokryté žltým a červeným lístím. Mimochodom, lokálnou špecialitou sú tu vyprážané vyprážané javorové listy (!). Používajú sa iba špeciálne jedlé druhy, ktoré sa zbierajú iba zo stromu, nie zo zeme. Po zbere sa solia až 1 rok aby dostatočne zmäkli. Následne sa vyprážajú v sladkom cestíčku so sezamovými semienkami. Tradícia tejto dobroty vraj siaha 1,300 rokov dozadu (nie, nemal som príležitosť ju ochutnať).
 |
| Vodopád v celej svojej kráse |
Bolo príjemné uniknúť mestskému zhonu a takisto schovať sa v lese pred pomerne horúcim slnkom, ktoré bolo v daný deň. Cestou naspäť mi nedalo nepreskúmať odbočku z hlavnej turistickej trasy k rozhľadni na kopci. Bol to celkom slušný výstup po pomerne strmých schodoch (cca 380), ktorý preveril moju kondičku. Výhľad odtiaľ ale stál za to.
 |
| Výhľad na Osaku z rozhľadne v lese - napravo vidno oplotený areál golfového trenažéra a v strede vedľa budovy múzea hmyzu zase cintorín prislúchajúci chrámu Ryuan-dži |
Na ďalšej rozhľadni som stretol muža so sieťkou na lapanie motýľov, resp. iného hmyzu (takou, akú poznáme z rozprávok ☺). Zber hmyzu je v Japonsku veľmi populárny, najmä u mladých chlapcov. V lete bežne deti behajú po parkoch s malými sieťkami a plastovými klietkami a lovia chrobáky. Špeciálne roháče sa predávajú za vysoké sumy aj ako domáce zvieratká. Samurajské prilby kabuto mali pripomínať ich veľké hryzadlá a brnenie zase pancier. A napokon, zberateľstvo hmyzu inšpirovalo aj fenomén Pokémon.
Plagáty na trase k vodopádu s maskotom oblasti Minoh - samurajom s hlavou z citrusovníka Yuzu
Pri turistickom chodníku v lese sa vyskytovali aj takéto retro automaty, nevyzerali ale funkčné
Ďalšou príležitosťou na únik pred zhonom veľkomesta je svätyňa Sumijoši-tajša (cca. 10 minút jazdy linkou Nankai z Namby). Jedná sa o hlavnú svätyňu typu Sumijoši a je podobná tej, ktorú som navštívil vo Fukuoke. Jej história siaha až do 3. storočia (!) a je zasvätená božstvám morí a námorníctva. V minulosti skutočne stála na brehu Osackej zátoky, kde však medzičasom prebehla rozsiahla výstavba umelých ostrovov. Ak prichádzate zo západu (odporúčaný vstup), do hlavného areálu svätyne sa dostanete po prejdení krásneho zaobleného mosta Sorihaši. Je známy tiež ako Taikobaši ("bubnový most"), keďže spolu s jeho odrazom na vodnej hladine vytvára kruh pripomínajúci japonský bubon taiko. Podľa šintoizmu, prejdenie mosta duchovne očisťuje od zlých energií a hriechov pred vstupom do posvätného areálu. Most má dĺžku 20 metrov, dosahuje výšku takmer 4 metre (!) a je veľmi strmý (sklon 48 stupňov v najvyššom bode), takže buďte opatrní, aby jeho prechod nebol až príliš spirituálny zážitok...
Štyri hlavné siene svätyne (každá pre jedno zo 4 hlavných božstiev) sú postavené v štýle Sumijoši-zukuri a sú najstarším príkladom tohto architektonického štýlu, podľa ktorých bol aj pomenovaný. Tieto stavby majú svetločervené piliere s bielymi stenami, rovné strechy s ozdobnými trámikmi na vrchu a sú obklopené červenými plotmi. Zaujímavosťou je jedna z brán torii, ktorá je kamenná a všetky jej časti, vrátane stĺpov, sú hranaté (na rozdiel od typických valcovitých torii brán). Každoročne na nový rok sa Sumijoši-tajša stáva jedným z najrušnejších miest v Japonsku. Počas prvých troch dní nového roka ju zvyknú navštíviť neuveriteľné 2 milióny ľudí (!).
 |
| Jedna zo štyroch hlavných siení svätyne Sumijoši-tajša. V popredí vidno zapletené veštecké lístočky z papiera (omikudži), ktoré si ľudia vedia v svätyniach vyžrebovať za malý poplatok, pričom zlé veštby väčšinou nechávajú uviazané na mieste a tie dobré si berú so sebou. |
Nagai Park leží približne 2 km na východ od svätyne Sumijoši-tajša a na jeho úctyhodných 66,3 hektároch sa rozprestiera botanická záhrada, múzeum prírodnej histórie, tri veľké športové štadióny (z toho najväčší štadión v Osake s kapacitou 50,000 miest) a množstvo menších športovísk či rekreačných zón. V botanickej záhrade o veľkosti 240 000 m2 nájdete rôzne druhy rastlín, z ktorých vyniká najmä záhrada hortenzií (počas júna tam kvitne viac ako 6 000 kríkov desiatok rôznych druhov) a záhrada ruží (3 500 kríkov v takmer 240 rôznych odrodách). V noci tu prebieha populárna interaktívna svetelná výstava od umeleckého kolektívu teamLab.
 |
| Nagai Park - vstup do botanickej záhrady a múzea prírodnej histórie (so zavesenými kostrami veľrýb v pozadí) |
Na rozlúčku s Osakou sme sa rozhodli pozrieť na ňu z poriadnej výšky. Mrakodrap Abeno Harukas je momentálne s výškou 300 metrov najvyššou budovou v Osake a 2. najvyššou budovou v Japonsku. Prekonáva ho iba komplex Azabudai Hills v Tokiu dosahujúci 330 m a ten zase čoskoro prekoná Torch Tower v Tokiu s plánovanou výškou 390 m. Abeno Harukas sa týči nad stanicou Tennó-dži neďaleko štvrte Šinsekai. Lístok na panoramatickú vyhliadku na 60. poschodí stál cca. 11 eur, ak však máte hlbšie do vrecka, tak na 16. poschodí je veľmi pekná vyhliadka úplne zadarmo.
 |
| Výhľad zo 16. poschodia mrakodrapu Abeno Harukas |
Cesta výťahom zo 16. poschodia na 60. poschodie trvá približne 50 sekúnd a sprevádza ju efektná svetelná LED projekcia. Na 58. poschodí sa nachádza kaviareň a reštaurácia "Nebeská záhrada", kde si viete spraviť piknik pod holým nebom, keďže nie je zastrešená. V strede sa nachádza fontána so svetelnou šou s LED projekciou na dvoch vysokých stenách. Poschodie 59. predstavuje obchod so suvenírmi a návratovú zónu. Kúpiť si tu môžete darčeky s motívom maskota budovy - modrého medvedíka menom Abenobea ("Medveď Abeno"). Na 60. poschodí sa nachádza hlavná atrakcia - 360 stupňová zasklená vyhliadka "Nebeský koridor". Na Osaku sa pozeráte z výšky 288 metrov, pričom existuje aj možnosť (za ďalší poplatok) vystúpiť až na heliport vo výške 300 metrov. Toto bola vôbec druhá najvyššia rozhľadňa, na akej som v Japonsku bol (prekonáva ju iba rozhľadňa v tokijskom Skytree vo výške 450 metrov). Za dobrého počasia vidno až Kóbe a pohorie Ikoma. Výhľad zhora nebol zlý, ale nedá sa veľmi porovnávať s tým v Tokiu. Ide hlavne o to, že panoráma Osaky nie je až taká zaujímavá a úprimne mi stačil výhľad zo 16. poschodia. Svoje čaro však má otvorený priestor s krásnou LED projekciou pri západe slnka.
1. foto - výhľad na východ, 2. foto - výhľad na juh
3. foto - výhľad na západ, 4. foto - výhľad na sever
Zhrnutie: Osaka je bláznivá sestra seriózneho Tokia, ktorá nemusí očariť všetkých návštevníkov. Z mojich vlastných skúseností sa mi najviac páčil Osacký hrad, Umeda Sky Building a Abeno Harukas. Príjemná zmena prostredia bola prechádzka lesom k vodopádu Minoh. Ak by som si ale mal vybrať medzi Osakou a Tokiom, jednoznačne vyhráva Tokio, ktoré proste poskytuje viac príležitostí a pôsobí uhladenejšie. Výhodou Osaky je však poloha pre blízkosť Kjóta či Kóbe a jej rola ako brána do regiónu Kansai. Na koniec som si nechal 👉krátke zostrihané video na YouTube👈.
Na záver pridávam krátke video na priečelie jednej z reštaurácii v štvrti Šinsekai:
Komentáre
Zverejnenie komentára