Japonsko som druhýkrát navštívil v máji 2019 a keďže v novembri 2016 sme cestovali z Tokia na juh na Kjúšú a späť, tentokrát plán cesty zahŕňal zvyšné dva zo štyroch hlavných japonských ostrovov - Hokkaidó a Šikoku. Pôvodne sme uvažovali, že sa na severe sa dostaneme až do Sappora, ale šinkansenom sa dá ísť iba po Hakodate (875 km z Tokia do Hakodate trvá 4 hodiny) a cesta expresom do Sappora by trvala ďalšie 3,5 hodiny (300 km). Takmer 8 hodín vo vlaku by bolo po 13-hodinovom lete dosť namáhavých, takže do Sappora sa snáď pozrieme keď dokončia plánované predĺženie trasy šinkansenu v roku 2030.
 |
| Pevnosť Goryókaku v centre Hakodate na Hokkaidó |
Na začiatku bola teda ambiciózna cesta z Tokia do Hakodate a plán vidieť ešte kvitnutie čerešní, ktoré by sme podľa kalendára kvitnutia pre rok 2019 mali stihnúť. Odlet z Viedne v stredu 8. mája 12:35 na obed, prílet do Tokia na letisko Haneda vo štvrtok 9. mája 6:35 ráno miestneho času (časový rozdiel 7 hodín). Let trval necelých 11 hodín. Kúpili sme si priamu letenku Viedeň-Tokio bez prestupu a vyšla nás na 660 EUR. K ostatným výdavkom: dvojtýždňový JR rail pass, s ktorým môžete cestovať takmer všetkými vlakmi po celom Japonsku, stál 380 EUR, japonská SIM karta 33 EUR, ubytovanie cez Booking.com vyšlo približne 530 EUR, ostatné výdavky na jedlo, vstupenky, suveníry a iné boli niečo cez 500 EUR. Čiže ak plánujete podobný 17-dňový výlet po celom Japonsku, treba rátať s celkovým rozpočtom 2000-2500 EUR.
 |
| Tóhoku šinkansen premávajúci na severovýchode Japonska |
Pristátie na letisku Haneda bolo výhodou, lebo je od centra Tokia vzdialené iba 17 km. Letisko Narita, na ktoré sme leteli v novembri 2016, je približne 70 km mimo centra. Zatiaľ čo cesta z Narity na tokijskú hlavnú stanicu trvá minimálne 1 hodinu, z Hanedy sa tam dostanete za polovicu tohto času. Po pristáti v Hanede sme si hneď chceli vybaviť JR pass na vlaky (keďže dostanete iba voucher ktorý treba zameniť za reálny lístok na niektorom predajnom mieste), ale rada bola taká dlhá, že sme to nechali na tokijskú hlavnú stanicu. Trochu sme sa obávali povestného rush hour, kedy všetci idú ráno metrom do práce, ale nakoniec to nebolo až také zlé a nikto nás do vozňa nenatláčal. Pri čakaní na JR pass som chvíľu pozoroval ľudí ako mravce, ktorí sa ženú do práce v húfoch a slušne oblečení, väčšina mužov košela, sako, kravata, ženy kostýmy, bolo ľahké rozoznať tých pár turistov o tomto čase. Na nástupišti som si ešte stihol kúpiť bento (krabičkové jedlo na cestu) a nastúpil som po 2,5 roku znovu do šinkansenu.
 |
| A ide sa na Hokkaidó: Onigiri ryžové bento a zelený čaj nesmie chýbať |
Japonský sever
Hlavný Japonský ostrov Honšú spája s ostrovom Hokkaidó 54 km dlhý tunel Seikan, z čoho 23 kilometrov je 240 metrov pod morskou hladinou. Seikan je druhým najdlhším a najhlbším tunelom na svete. Hakodate, tretie najväčšie mesto na ostrove Hokkaidó, nás vo štvrtok na obed privítalo slnečným počasím. Priemerná teplota v máji je 12-16 stupňov, takže bolo cítiť, že sme na severe. |
| Hakodate station |
Na konečnej stanici šinkansenu, ktorá je trochu mimo mesta, sme prestúpili na lokálny vlak a za pol hodinu sme boli v centre. Náš hotel s príznačným názvom - Smile Hotel Hakodate a smajlíkom v logu, bol hneď oproti stanici cez cestu. Bol to tak trochu budget hotel, ale rozhodla lokalita a cena (v prepočte 36 eur na noc). Keďže náš pobyt na Hokkaide bol limitovaný na jednu noc, rozhodli sme sa vidieť dve najväčšie atrakcie Hakodate a to výhľad z Mount Hakodate a pevnosť Goryókaku.
 |
| Pred hlavnou stanicou |
Mount Hakodate je 334 metrov vysoká hora na juhozápadnom okraji mesta, na ktorej vrchol sme sa vyviezli lanovkou. Je to turisticky veľmi populárne miesto a to aj vďaka Michelin travel guide, ktorý nočný výhľad z vrchu na mesto Hakodate zaradil medzi 3 najlepšie výhľady na svete (ďalšie sú výhľad na Hong Kong a Neapol, osobne by som sem zaradil napríklad aj Dubrovník).
 |
| Jeden z najkrajších nočných výhľadov na svete |
Na druhý deň sme sa vybrali do pevnosti Goryókaku, ktorá má tvar päť-cípej hviezdy, inšpirovaná podobnými opevneniami v Európe, najmä vo Francúzsku. Pevnosť bola postavená v 19. storočí na obranu pred inváziou z Ruska a bola súčasťou boja medzi šógunátom a cisárskymi vojskami (viac info tu). Keďže sám pochádzam z Nových Zámkov, kde vznikla v 16. storočí podobná šesť-cípa pevnosť na obranu proti Turkom, prirodzene ma lákalo navštíviť tento jej japonský ekvivalent.
 |
| Výhľad z veže na horu Hakodate a prístav |
Hakodate je známe svojim prístavom a rybolovom, kde miesten špeciality zahŕňajú rôzne druhy rýb, krabov či chobotníc. Maskotom meste je dokonca sépia a tieto chobotničky vidieť napríklad aj na pestrofarebných poklopoch kanálov.
Kvitnutie čerešní
Kvitnutie čerešní sakura je v Japonsku mimoriadne populárnou udalosťou, kedy sa rodiny či skupinky priateľov schádzajú v parkoch na piknikoch a vítajú spoločne príchod jari. Ak chcete mať dobré miesto pod čerešňou, často si ho musíte obsadiť už deň predtým.
 |
| Vyhliadková veža v Goryókaku |
Najlepší výhľad na kvitnutie čerešní je zo 107-metrov vysokej Goryókaku veže, ktorá zároveň slúži ako turistické centrum. Kúpite tu rôzne miestne suveníry a mne chutili kukuričné muesli tyčinky.
 |
| Budova niekdajšieho miestneho úradu v centre Goryókaku |
V parku vládla pokojná atmosféra so skupinkami turistov a miestnych ľudí vychutnávajúcich si kvitnutie sakúr. Zopár deciek nás aj zdravilo, čo mi pripomenulo podobnú situáciu z minulého výletu, v Dazaifu na Kjúšú. Hoci väčšina z vyše tisícky čerešní vysadených v parku a jeho okolí už bola odkvitnutá (oteplenie prišlo ten rok skôr), našli sme pár stromov v rozkvete.
 |
| Skupinové foto v parku Goryókaku pod rozkvitnutou čerešňou |
Misia sa teda podarila. Hakodate a Hokkaidó opúšťame s pocitom úspechu, hladní po ďalších zážitkoch. Cesta po Japonsku ešte len začína. Pokračovanie: Sendai.
 |
| Hokkaidó edícia flašky Coca-Coly (plechovka v tvare flašky) a miestne Kit-Katy s príchuťou azuki (fazuľa, ktorá je v Japonsku veľmi populárna a bežne sa pridáva do sladkých pokrmov) a jahody |
Komentáre
Zverejnenie komentára