 |
| Úvodné foto: Vstup do svätyne Gokoku v Hirošime |
Predchádzajúce cesty:
Japonsko som štvrtýkrát navštívil relatívne krátky čas po tretej ceste do Tokia. Stačilo iba pár mesiacov a znovu som sa ocitol v krajine vychádzajúceho slnka. Hlavným dôvodom bol najmä môj spolubývajúci Ruslan, ktorého Japonsko tak fascinovalo, že sa tam chcel čo najskôr vrátiť. Pridal sa k nám ešte bratranec Johnny a mohli sme začať plánovať.
Tentoraz sa mi zacnelo za Kjúšú a hľadal som možnosti, ako nahradiť japonský celoštátny rail-pass, ktorý v Októbri 2023 zdražel o 69%. Zatiaľ čo v máji 2019 nás takýto celoštátny 14-dňový vlakový lístok vyšiel na približne 383 EUR (47,250 jenov pri kurze 123 jenov za 1 euro), teraz by to bolo až 475 EUR (80,000 jenov pri výbornom kurze 168 jenov za 1 euro). Nakoniec som sa rozhodol pre lístok s krkolomným názvom: Sanyo Sanin Severné Kjúšú. Toto tajomné zaklínadlo zahŕňa región Čúgoku ("stredná, centrálna krajina"), pričom Sanyo predstavuje "južnú, slnečnú časť pohoria" a Sanin "severnú, tienistú stranu pohoria". Takýto 7-dňový lístok bol platný od Ósaky až po severné Kjúšú (Nagasaki aj Kumamoto) na všetky vlaky vrátane šinkansenov a stál v prepočte 155 EUR. To je akceptovateľná náhrada celoštátneho JR passu, ak sa chystáte pozrieť práve tento región. Nevýhodou je pomerne krátka 7-dňová platnosť vzhľadom na veľkosť oblasti, ktorú pokrýva (zišlo by sa aspoň 10 dní). Pozor na jednu vec - tento lístok síce platí aj na trase Ósaka - Kjóto, nie však na šinkansene!
Termín výletu bol 20. máj až 6. jún a celý plán cesty bol nasledovný:
- 2 noci v Nagasaki
- 4 noci vo Fukuoke
- 3 noci v Kjóte
- 7 nocí v Ósake
Tentokrát som prvýkrát pri svojej ceste do Japonska úplne vynechal Tokio. Leteli sme z Viedne do Ósaky cez aerolinku KLM z prestupom v Amsterdame za necelých 700 EUR. Predošlý výlet ma naučil, čo si pribaliť a potraviny zaberali asi polovicu môjho kufra (ako môžete vidieť na fotke dole). Zahŕňali bezlepkové chleby, bezlepkové piškóty, arašidové maslá do ruky, bezlaktózové probio kaše, nízko-histamínové čokolády, bezlepkové ovsené vločky a rôzne čaje. Na večere som väčšinou jedol kaše a čaj s vločkami, občas piškótami a na raňajky vajcia na rôzne spôsoby s chlebom, občas nejaké mäso a šalát. Na cestách mi energiu dopĺňali arašidové maslá, čokolády a najväčšia záchrana - ryžové trojuholníčky z japonských supermarketov.
Po pristátí v Ósake na letisku Kansai International (KIX), ktoré sa nachádza na umelo-vytvorenom ostrove, ma to ihneď ťahalo k prehliadke gača automatov a do japonskej samošky. Ako som spomínal v predošlých blogoch, japonské gače sú v podstate kinderká, len bez čokolády a s veľmi variabilným obsahom. Za pár 100-jenových mincí vám z automatu vypadne napríklad plastová napodobenina mydla, kľúčenka s motívom obalu na syr či pukance, figúrka Pokémona alebo nejakého maskota. Zaujímavým nálezom bola gača, z ktorej padali odznaky s obrázkami členov takzvanej "Takešiho armády" - skupiny japonských zabávačov, ktorí sú v šoubiznise už 40 rokov. Musím povedať, že moja fascinácia japonskými gačami narastá s každým výletom.
 |
| Traja amigos po pristátí v Ósake |
Prvýkrát som sa v Japonsku rozhodol ísť cestou väčšinou bezhotovostných platieb. Pred cestou som si nainštaloval aplikáciu Revolut, ktorá ponúka účet zadarmo (platíte iba za doručenie fyzickej platobnej karty) a najmä možnosť zameniť mesačne max. 1000 EUR za takmer stredové kurzy. Hotovosť viete potom vybrať max. 200 EUR mesačne bez poplatkov (po prekročení si Revolut účtuje 2% z hodnoty výberu). Toto sme hneď aj využili a v prvom 7-eleven sme si vybrali japonskú hotovosť. Revolut môžem z vlastnej skúsenosti vrelo odporučiť. Eurá za yeny som si zamenil v appke dopredu a bezhotovostne sa mi potom darilo platiť v Japonsku takmer všade, hoci často požadovali fyzickú kartu. Hotovosť som využíval najmä v chrámoch a gača automatoch. Stále som používal aj svoju starú Suica kartu, previedol som ju však do digitálnej podoby v mobile a dobíjal cez Revolut. Platil som ňou v samoškách, vlakoch, električkách a busoch.
Po vyzdvihnutí regionálneho rail-passu sme nastúpili na tematický Hello Kitty vlak do mesta Ósaka. Cesta z letiska do mesta trvala približne hodinu. V meste sme prestúpili na šinkansen a o hodinu a pol sme sa ocitli v našej prvej zastávke - Hirošime. Stáť po druhýkrát v meste, ktoré bolo úplne zničené výbuchom atómovej bomby, znamenalo uvedomovať si ešte silnejšie krehkosť existencie.
Električkou sme sa vybrali k ikonickému Genbaku Dómu - Pamätníku atómovej bomby. Ako som spomínal vo svojom blogu z novembra 2016, táto budova pred vojnou slúžila ako výstavné centrum a hostila rôzne veľtrhy s cieľom podporiť rozvoj priemyslu a obchodu v regióne. Navrhol ju český architekt Jan Letzel v roku 1915 v štýle secesie a neobaroka - s medenou kupolou, ktorej skelet vydržal výbuch. Mimochodom, Hirošima má jednu z najrozsiahlejších sietí električiek v Japonsku a električky tu premávali už na tretí deň od výbuchu (!). Niektoré boli zreštaurované a slúžia dodnes ako pojazdné mini-múzeum alebo v bežnej prevádzke.
Hirošimský hrad sa nachádza približne 15 minút chôdze od Genbaku Dómu. Prezývaný je "hradom kaprov" a jeho areál obopína vodná priekopa, v ktorej možno pozorovať mnoho pestrofarebných japonských koi kaprov. Tento názov má však aj hlbší zmysel - kapor je známy tým, že pláva proti prúdu, čo ho v japonskej kultúre robí symbolom odhodlania a vytrvalosti. Podľa legendy sa kapor, ktorý prepláva cez "dračiu bránu", premení na draka. V kontexte Hirošimy kapor zosobňuje trvácnosť a obnovu. Mimochodom, "Hirošimské kapry" je aj názov známeho hirošimského bejzbalového tímu. Ten bol založený v roku 1949 a jeho fanúšikovia patria medzi najvášnivejších na svete.
 |
| Omotegomon - hlavná brána do hradu Hirošima |
Jednou z dvoch brán, vedúcich do areálu hradu, je Omotegomon. Pôvodná brána pochádzala z obdobia Sengoku (temný stredovek na japonský spôsob - plný bojov medzi klanmi) a jej rekonštrukcia tradičnými technikami a materiálmi bola dokončená v roku 1991. V útrobách brány nájdete menšie múzeum (vstup voľný). Za bránou popri priekope sa nachádzajú dva z troch stromov v areáli, ktoré prežili atómový výbuch (eukalyptus a vŕba). Celkovo je týchto preživších stromov v Hirošime zmapovaných približne 170.
Hlavná veža Hirošimského hradu bola postavená koncom 16. storočia, má 5 poschodí a dosahuje výšku takmer 27 metrov. Počas II. svetovej vojny hrad slúžil ako základňa japonskej armády a v jeho areáli sa nachádza aj bunker, z ktorého bola zaslaná prvá rádiová správa po atómovom výbuchu. Svätyňa Gokoku leží tiež na hradnom pozemku, kam bola premiestnená kvôli rekonštrukcii v roku 1965. Pri našej návšteve vstup do nej lemovali žlté lampióny. V priestoroch svätyne nesmela chýbať socha koi kaprov - symbolov mesta. Tu ma zaujal plagát propagujúci "naki sumo" – čo je súťaž v plači bábätiek, ktorá sa koná v svätyni pri príležitosti japonského dňa detí (5. mája). Tento neobvyklý rituál má za cieľ modlitbu za zdravý rast detí prostredníctvom symbolického zápasu, kde víťazom je to bábätko, ktoré zaplače ako prvé (alebo najhlasnejšie). Rodičia držia bábätká a snažia sa ich rozplakať pomocou grimás, hlasov či masiek. Verí sa, že plač očisťuje dušu a že bábätko, ktoré zaplače, bude zdravé a silné. Tento zvyk má korene v šintoistickej tradícii a je populárny po celom Japonsku.
Kiss my Nagasaki
Nie, to nie je žiadne hanlivé slovné spojenie, ale názov reklamnej turistickej kampane japonských železníc (JR) z roku 2016. Plagát s týmto zaujímavým heslom som zahliadol počas svojej prvej ceste do Japonska, kdesi na Kjúšú (myslím, že to bola Fukuoka). Kampaň bola postavená na populárnej japonskej chlapčenskej skupine (ako inak) s názvom "Kis-My-Ft2", pričom každý člen navštívil jednu zo 7 zaujímavostí Nagasaki a nakrútil o nich video. Kampaň mala úspech a prilákala do Nagasaki a okolia množstvo turistov (názvom rozhodne zaujala), vrátane mňa - aj keď o 8 rokov neskôr.
Do Nagasaki sme sa z Hirošimy prepravovali necelé 3 hodiny. Vo Fukuoke sme zo šinkansenu prestupovali na limited express Kamome (čajka) a z neho potom v Takeo-Onsen na šinkansen Kamome. Táto linka šinkansenu končiaca v Nagasaki je najkratšia v Japonsku (66 km) a bola spojazdnená v roku 2022. Samotný vlak mal štýlové drevené kreslá a voňal novotou.
Moje prvé dojmy z Nagasaki - veľmi kopcovité mesto. Na spoznávanie je tu množstvo zaujímavostí, ale zároveň treba dobrú výdrž. Hoci sa naše ubytovanie nachádzalo iba 10 minút chôdze od stanice, prekonať prevýšenie takmer 50 metrov s kuframi dalo zabrať. Hneď vedľa nášho ubytovania sa týči kostol, pamätník a múzeum venované pamiatke 26 mučeníkov, ktorí tu boli ukrižovaní v roku 1597. Týchto 26 ľudí (20 Japoncov a 6 cudzincov) bolo zadržaných v Ósake a Kjóte na príkaz vtedajšieho vládcu Tojotomi Hidejošiho pre šírenie kresťanstva. Miesto nebolo náhodné, keďže v Nagasaki sa nachádzala najväčšia kresťanská komunita a ukrižovanie malo slúžiť ako výstraha.
 |
| Pamätník 26 mučeníkov |
História mesta Nagasaki je úzko spojená s portugalskými obchodníkmi a jezuitmi. Kresťanstvo do Japonska priniesol František Xaverský v roku 1549. Počas relatívne krátkeho dvoj-ročného pôsobenia sa mu podarilo konvertovať mnoho Japoncov aj miestnych vládcov (daimjó). Jeden z takýchto vládcov povolil jezuitom stavbu prístavu v Nagasaki, ktorý mal slúžiť pre portugalské lode. Portugalci sprostredkovávali nielen obchod s Európou, ale aj medzi Japonskom a Čínou (s ktorou nemali Japonci veľmi dobré vzťahy). Portugalci Japoncom v tom čase predstavili aj strelné zbrane, tabak či chlieb (z portugalčiny pochádza aj japonské slovo pre chlieb - "pan"). Prístav bol dokončený v roku 1571 a mesto okolo neho sa postupne rozvinulo do dnešného Nagasaki.
Kresťanstvo bolo v Japonsku najskôr vítané. Vtedajší vládcovia ho podporovali v snahe oslabiť moc budhistických mníchov a pretože umožňovalo obchodovanie s Európou. V priebehu 16. storočia však s narastajúcim vplyvom kresťanstva, rástli aj obavy z kolonializmu a vonkajších vplyvov. Napokon v roku 1597 nariadil Tojotomi Hidejoši vyhnanstvo všetkým kresťanom (hoci mnohí z nich potajme kresťanstvo ďalej praktizovali). 26 mučeníkov z Japonska bolo v roku 1862 vyhlásených Vatikánom za svätých a ich pamiatku si v Nagasaki uctili aj pápež Ján Pavol II. či pápež František.
Druhý deň sme začali návštevou chrámu Kófuku-dži. Tento budhistický chrám bol založený v roku 1624 čínskymi mníchmi, čo sa odzrkadľuje aj na jeho architektúre. Na toto miesto sa už predtým chodili modliť obchodníci z oblasti rieky Jang-c’-ťiang k čínskej bohyni morí Mazu za bezpečné námorné cesty. Keďže kresťanstvo bolo v tom čase zakázané, čínski obchodníci prichádzajúci do Nagasaki považovali za potrebné potvrdiť, že sú budhisti a tak tu postavili mnohé budhistické chrámy. Prvým z nich bol práve Kófuku-dži. Chrám bol poškodený veľkým požiarom v roku 1663.
Atmosféra Kófuku-dži na mňa pôsobila veľmi tichým a pokojným dojmom, ďalej od davov turistov. Všade bolo množstvo kvetov a zelene a v malom jazierku plávali medzi leknami korytnačky - ideálne miesto na meditáciu. Neďaleko chrámu tečie rieka Nakašima, cez ktorú vedie množstvo kamenných mostov. Boli postavené v priebehu 17. storočia pre návštevníkov množstva chrámov a svätýň, ktoré sa nachádzajú na úpätí kopca Kazagašira. Najznámejší z nich je Megane-baši - "Okuliarový most". Keď sa totiž postavíte správne, odraz oblúkov mosta na vode vytvára dojem veľkých okuliarov. Pôvodný most postavil mních z Kófuku-dži v roku 1634, čo ho robilo najstarším klenutým kamenným mostom v Japonsku. Bol však zničený povodňou v roku 1962 a súčasný most je jeho presnou kópiou.
 |
| "Okuliarový most" cez rieku Nakašima |
Asi 10 minút chôdze od Megane-baši sa nachádza Nagasaki Šinči Chinatown - najstaršia čínska štvrť v Japonsku, založená čínskymi obchodníkmi v priebehu 17. storočia. Keď po porážke prívržencov Tojotomi Hidejošiho prevzal moc v krajine Tokugawa Ieyasu, pokračoval v izolácii Japonska, potláčaní kresťanstva a obmedzovaní cudzincov. Počas šógunátu Tokugawa (1603-1868) bolo Nagasaki jediným prístavom otvoreným pre obchodníkov z cudzích krajín - a to iba z Číny a Holandska.
Neďaleko od Čínskej štvrti leží Dedžima - umelý ostrov v tvare vejára, dnes už spojený s pevninou. Miesto využívali ako prví portugalskí obchodníci, tí však boli po povstaní organizovanom prevažne kresťanmi vyhnaní. V priebehu 17. storočia ich vystriedali Holanďania, ktorí ostali jedinými Európanmi s možnosťou obchodovať s Japonskom, a to až do roku 1858. Boli však prísne regulovaní. Zdržiavať sa mohli iba na ostrove o ploche približne 120 metrov x 75 metrov, nemohli prechovávať žiadne náboženské predmety či stavať kostoly a náklad lodí bol dôsledne kontrolovaný. Do Japonska dovážali napríklad hodváb, bavlnu či cukor a vyvážali ryžu, striebro, meď či porcelán. Priniesli do Japonska tiež množstvo kníh, vedeckých nástrojov a technologických poznatkov. Predstavili Japoncom napríklad pivo, kávu, bedminton, biliard, kapustu, rajčiny či čokoládu.
Vyše 200 rokov japonskej izolácie skončilo v polovici 19. storočia, keď americký komodór Perry priplával so svojou flotilou a vynútil si otvorenie japonských prístavov americkému obchodu. Množstvo holandských obchodníkov (ktorí sa už neboli obmedzení iba na ostrov Dedžima) sa koncom 19. storočia usadilo v kopcovitej oblasti zvanej Holandské svahy. Dláždené ulice a tehlové steny tu lemujú zachovalé domy postavené v západnom štýle. Počas nástupu Reforiem Meidži bolo v Japonsku znovu povolené kresťanstvo. V roku 1865 bola postavená Katedrála Oura - najstarší katolícky kostol v Japonsku. Zasvätená bola 26 mučeníkom z roku 1597. Neskôr prestavaná v gotickom štýle, prežila aj atómový výbuch a v roku 2018 bola pridaná na zoznam kultúrneho dedičstva UNESCO.
Neďaleko Katedrály Oura sa na kopci rozprestiera Glover Garden. Thomas Glover bol významný škótsky obchodník, ktorý prispel k modernizácii a industrializácii mesta. V roku 1865 dal pri prístave postaviť prvú železničnú trať v Japonsku, na ktorej demonštroval obyvateľom parnú lokomotívu. Podporoval prívržencov cisára v boji proti šógunátu a zaslúžil sa o rozvoj lodného priemyslu či ťažby uhlia. Stál pri zrode spoločností ako Micubiši (vtedy ešte lodná spoločnosť) či pivovaru Kirin. V Glover Garden sa nachádza aj jeho rezidencia - najstarší dom západného štýlu v Japonsku (1863). Dostane sa vám odtiaľ pekný výhľad na rozsiahly prístav a obrovské výletné lode dopravujúce turistov z celého sveta.
9. augusta 1945 o 11:02 miestneho času vybuchla 500 metrov nad Nagasaki plutóniová bomba. Epicentrum výbuchu bola kresťanská štvrť Urakami
Paralely s Hakodate - spolu s prístavom Šimoda jedno z troch miest kde mohli kotviť americké obchodné lode. Domy v západnom štýle, vyhliadka na kopci a nočný výhľad na mesto, kopcovitý terén.
Zhrnutie: Nagasaki pre mňa prestavuje zaujímavé mesto s veľmi turbulentnou a bohatou históriou.
Na záver pridávam krátke video robota hliadkujúceho po budove v Tokiu:
Komentáre
Zverejnenie komentára