 |
Úvodné foto: Socha s názvom "Plešatý strýko, ktorý miloval deti" pred Beppu Station
|
Predchádzajúca časť:
Beppu je kúpeľné mestečko na východe Kjúšú s množstvom horúcich termálnych prameňov (onsen). Pred stanicou upúta dosť uletená socha muža, ktorý pomohol spropagovať Beppu ako turistickú lokalitu. Ubytovaní sme boli v určite najzaujímavejšom hoteli za celý náš výlet. Izby pomenované podľa mesiacov v roku a úplne klasický japonský štýl, cítil som sa tam ako v minulosti.
 |
| Moja izba a batožina, s ktorou som cestoval |
 |
| Spoločenská miestnosť v našom hoteli |
V Beppu sme dosiahli polovicu celého nášho pobytu. Bol čas na chvíľu si oddýchnuť a usporiadať všetky zážitky... Ale čas nás tlačil aj tu a keď sme chceli aj niečo vidieť, museli sme sa znova pohnúť. Po akváriu a morských živočíchoch v Kagošime nás v Beppu zlákali opičky. Iba 5 kilometrov od nášho hotela, mysleli sme - pohoda, to dáme aj pešo. Ale únava z neustáleho balenia a presúvania ma dohnala a posledné metre prechádzky po morskom pobreží na chodníku vedľa diaľnice som sa musel naozaj prekonávať.
 |
| Byť 2,6 metra nad morom nie je veľmi dobré, keď príde cunami... |
 |
| Keď opička ukáže, musíš nasledovať |
 |
Pozemná lanovka, ktorá nás vyviezla
|
Japonské makaky
Takasakiyama je opičí park, ktorý je domovom asi 1500 japonských makakov rozdelených do dvoch skupín po 700-800 jedincov. Pravidlá parku zahŕňali opice nekŕmiť, nechytať a snažiť sa nepozerať sa im do očí, lebo ich môžete vyprovokovať. Po tom, čo sme stihli jeden z posledných vstupov do parku a vyviezli sme sa v malej pozemnej lanovke asi 50 metrov, vstúpili sme do opičieho kráľovstva.
 |
| Opice kam sa pozrieš |
 |
| Opičie rodinky |
 |
| Čas kŕmenia |
Neviem, čo som si predstavoval pod pojmom "opičí park", ale scénu ako vystupujeme z lanovky, odvšadiaľ sa ozýva neustály škrekot a opice prišli na svojich "hostí" sliediť zo všetkých možných pozícií, nikdy nezabudnem. Opice síce drzé neboli a neposkakovali po nás, ale aj tak mi pri prechádzke medzi stovkami opíc nebolo všetko jedno a čakal som, kedy mi jedna pristane na hlave. Po parku chodili ošetrovatelia, ktorí po nich zbierali exkrementy a boli sme aj svedkami obrovského opičieho behu a útoku na vozík s jedlom. Myslím, že to boli sladké zemiaky, čím sa opice hostili.
Z parku do hotela sme už išli našťastie autobusom a napriek tomu, že sme len tipovali ako a koľko za cestu zaplatiť, autobusár bol z nás ešte viac zmätený ako my. V buse boli totiž dve mašinky, jedna na rozmieňanie bankoviek na drobné a druhá na samotné platenie v minciach. Čiže niektorí z nás si iba zamenili :)
Cestou na hotel sme sa zastavili ešte najesť (bol som riadne vyhladovaný) a nakúpiť v miestnom obchodnom centre. Dali sme si na večeru takzvaný omuraisu, čo je ryža v omelete s hovädzím mäsom a kečupovou omáčkou. Chutilo fakt dobre.
 |
| Omuraisu fast-food |
 |
| Japonci sa nepýtajú "prečo", ale "prečo nie?" |
|
|
Zásoby na cestu: voda, čaj, omeleta v žemli, čokoládový praclík, banán a čipsy
|
Beppu ukončilo náš pobyt na Kjúšú, nestihli sme síce napríklad Nagasaki, ale už naším ďalším cieľom bola Hirošima.
Keďže fotky nestačia, pridávam aj video z opičieho pekla v Beppu.
Komentáre
Zverejnenie komentára